Patrí medzi úspešné spisovateľky. Hovoria o nej, že píše temnú romantiku. ANDREA RIMOVÁ napísala šiestu knihu Lavína, ktorá vychádza v týchto dňoch.
Andrejka, vyšlo ti päť kníh, napísala si ďalšiu… Aký je rozdiel písať prvú knihu a šiestu?
Z časového hľadiska mi už napísanie knihy trvá kratšie, ako pri predchádzajúcich románoch. Ale ak by som mala porovnať pocity pri písaní, tie sú veľmi podobné. Zakaždým totiž ide o to isté. Vytváram príbeh, ktorý ma úplne pohltí. Teším sa s postavami, keď sú šťastné, a ľutujem ich, keď trpia, aj keď to práve ja zamotávam ich životy. Po dopísaní románu sa cítim ešte nejaký čas úplne prázdna… Navlas rovnako som to vnímala pri všetkých knihách.
Román Za dverami mojich snov ti vyšiel na jar a skvelo sa mu darí. Tvoj pocit?
Túto moju v poradí už piatu knihu som začala písať minulú zimu v čarovných bavorských Alpách. Inšpirácie som teda mala dosť. Úspech románu ma teší. Do každej svojej knihy dávam maximum snahy, rovnako to bolo aj pri „Za dverami mojich snov“. Od predchádzajúcich sa líši tým, že v nej dôjde k vražde jednej z kľúčových postáv. Na knihu mám veľmi dobré ohlasy. Spokojnosť čitateľa je pre mňa tá najcennejšia odmena. Nevyváži ju absolútne nič.
O čom je tvoja nová kniha?
Písanie je moja droga, neviem si už bez neho predstaviť svoj život. Tento rok si na Slovensku na konto pripíšem, rovnako ako v uplynulom roku, dve knižky. Navyše tretia mi vyšla v máji u susedov v Čechách. Nový román „Lavína“ je predvianočný darček pre čitateľov. Podtitulom knihy je: Človek musí stratiť, aby získal… Ľudovo povedané – niečo za niečo. Hlavnej hrdinke príbehu, Veronike, sa v momente zmení život, keď odhalí desivú kapitolu v minulosti svojho snúbenca Petra. Z jej existencie sa stáva boj o život. Aby sa zachránila, sama musí zalistovať vo vlastných spomienkach a vrátiť sa za múry detského domova, v ktorom vyrastala.
Aké máš spätné väzby na svoje romány a ako ich vnímaš? Čítaš si, resp. reaguješ na každý názor, ktorý ti niekto napíše?
Veľmi si vážim čitateľov, ktorí si knihu prečítali a obetovali svoj voľný čas, aby sa so mnou podelili o pocity z môjho diela. Ich správy ma tešia, dojímajú, často prekvapujú a všetky ma dobíjajú pozitívnou energiou. Vďaka mojim knihám som spoznala kopec fantastických ľudí a dvaja z nich sa stali neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Práve im je venovaná moja nová knižka.
Do akej miery ťa spätné väzby čitateľov ovplyvňujú?
Spätné väzby od čitateľov ma posúvajú ďalej, vpred. Myslím si, že každý autor sa postupne profiluje a hľadá polohu, ktorá by mu sadla najviac. Mám pocit, že ja som tú svoju našla už po druhej knižke „Nech prší, keď plačem“, a to práve vďaka ohlasom čitateľov. Dostala som neuveriteľné množstvo správ charakteru – vieš dokonale skombinovať lásku, vystihnúť pocity a pridať napätie a nádych krimi. Preto Andrea Rimová píše temnú romantiku.
Uvidia ťa tvoji čitatelia aj na tohtoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka?
Na tohtoročnú Bibliotéku sa veľmi teším. Keď prechádzam pomedzi police s množstvom kníh, cítim sa ako ryba vo vode. Vždy si kúpim nejaké knižky a celkovo mám rada atmosféru veľtrhu. Navyše, môj vydavateľ – vydavateľstvo Motýľ každoročne organizuje milé stretnutie svojich autorov a dáva nám priestor prezentovať nové prírastky do knižného sveta. Tento rok tam budem hovoriť o knihách „Za dverami mojich snov“ a „Lavína“, ktorá práve vyšla. Neviem sa dočkať. Je to aj možnosť stretnúť sa s kolegami a vymeniť si skúsenosti. Vysoká návštevnosť veľtrhu dokazuje, že ľudia neprestávajú čítať, čo ma ako autorku, samozrejme, veľmi teší.
Foto: FiaLenka
