Anna Polívková: S otcom hrávam rada

Vysoká, štíhla, neprehliadnuteľná dáma, ktorá zdedila po svojom otcovi nielen herecký talent, ale aj ozdobu v podobe nosa. Nad plastikou však neuvažuje. V Bratislave sa ukázala pri príležitosti premiéry druhej časti kultového filmu Dědictí. Hoci tlačovú konferenciu rovnako ako režisér i herec Miroslav Donutil nestihla, na party po filme milo a ochotne komunikovala. Aj keď pred nami skrývala svojho o desať rokov mladšieho milenca Michala Kurtiša (24), ktorého si „vytancovala“ v českej verzii Star Dance, českí fotografi ju noc pred slovenskou premiérou filmu nafotili, ako si ho vedie do bytu. Táto téma  však bola tabu.

Ako ste spokojná so svojím menom Anna?

Veľmi. Riešila som síce dilemu ako sa predstavovať, či Anna, Anča, Anička, kombinovala som varianty, ktoré podľa mňa vystihujú aj charaktery. Jednu dobu som sa predstavovala aj Anna Polévková (smiech).

 

Viete si predstaviť, keď raz budete mať dcéru, bude tiež Anna?

Asi nie, páči sa mi Emma a množstvo iných mien, Anna to nebude.

 

Neplánujete urobiť otca „dedečkem“,  vo filme ste si to vyskúšali…

Ešte nie.

 

Aké je to hrať vlastnému otcovi vlastú dcéru?

S otcom hrávam veľmi rada, vždy je to obrovská škola, obrovské množstvo informácií.  Dokonca teraz má otec glosu, že som sa stala herečkou, aby som častejšie videla svojho tatínka. Na tom niečo bude, lebo naozaj sa v poslednom čase dosť veľa vidíme práve pri práci. Teraz skúšame predstavenie, kde hráme otca s dcérou. No  a v Dědictví som jednoducho hrala postavu, ktorá je dosť chladná a voči otcovi nekompromisná, čo v skutočnosti nie som.

 

Váš otec je veľmi vtipný, jeho humor je svojský, možno niekedy aj mrazí, zdedili ste to po ňom?

Kiežby! Keď sa ma pýtajú, čo som po ňom zdedila, rozhodne to nie je pohotovosť s akou reaguje a reaguje jedinečne a vtipne.

 

Dnes uhral sám celú tlačovú konferenciu, lebo ani režisér, ani pán Donutil, ani vy ste neprišli, takže je hrdina dňa…

Podľa mňa je hrdina celoživotne. Takže vôbec ma neprekvapuje, že to za nás za všetkých uhral.

 

Ako vychádzate so svojimi malými súrodencami, ktorí by moli byť aj vašimi deťmi – František 10 rokov, Jeník 8 a Mariánka 6?

Úplne úžasne, vždy keď o tom hovorím, ma dojíma, akú máme fantasickú, i keď netradičnú rodinu. Čím viac súrodencov, tým lepšie, som  o tom presvedčená. Je úžasné, že dostanete do života ľudí, ktorí vás milujú, vy milujete ich… Mám  skvelého brata Vladimíra  od otca, ktorý je taký rozumný, že mám pocit, že je starší odo mňa, hoci je o 9 rokov mladší.  Aj staršiu   sestru Kamilu, ktorá je kostýmová výtvarníčka a režisérka.  Od mamky mám sestru  a tí malí, sú úžasní, keď prídem do Olšan vždy nás vítajú, lebo otec s Marcelkou im o nás hovoria, takže vedia, že majú „veľkých“ súrodencov.  Udržujú vzťahy a teším sa, keď raz vyrastú, prídu ku mne do Prahy bez rodičov a poriadne si to užijeme. Napríklad s Vladimírom sme sa skamarátili, keď už bol dospelejší.

 

Myslíte si, že vznikne aj Dědictví trojka?

Čo sa kedy zrodí v otcovej hlave to nikdy človek nevie, ale ak sa rozhodne, pôjdem s ním do toho (smiech).

 

Ako to bolo s vami, bolo u vás jednoznačné, že budete herečkou? Predsa len slávne meno populárneho rodiča je niekedy na príťaž a zväzujúce…

V podstate áno. Mala som množstvo variant čím byť, ale herectvo mi prinieslo rozhľad, množstvo svetov, ktoré spoznávam a som rada, že som si ho vybrala. Riziko pokračovať v tradícii je vždy, vždy sa najdú neprajníci, kritici, preto som bola študovať v cudzine, aby som si to skúsila bez známeho otca a bol to pre mňa dôležitý míľnik.

 

Každá žena má nejaké ženské rozmary, na čo ulietavate, čo najradšej nakupujete, čím sa rozmaznávate?

V poslednej dobe som menila šatník, hlavne preto, aby som mohla kombinovať, ráno vstať a príliš nepremýšľať, čo si oblečiem, Nikdy to nebola moja priorita, nakupovať handry  a mať natrieskané skrine. Za pohodlné topánky som ochotná minúť peniaze, ale nepresahuje to päťtisíc korún. Kupovať topánky za dvadsaťtisíc a kabelky za 50 tisíc, tomu, priznám sa, nerozumiem. Milujem parfémy, v poslednej dobe ma viac baví „čančať“ sa.