Jordánske kráľovstvo má dnes len niekoľko kilometrov pobrežia. Na jeho príklade však môžeme vidieť, ako sa dá takmer z ničoho vyťažiť maximum. Pobrežné mesto Aqaba sa stalo vychyteným dovolenkovým letoviskom a v jeho uliciach je čím ďalej tým viac počuť babylonskú spleť cudzích jazykov.
Aqaba je iná ako ostatné prímorské letoviská na brehu Červeného mora. Získa si Vás nielen atmosférou, ale predovšetkým polohou do akej bola kedysi dávno zasadená. Mesto sa tiahne pobrežím, zahryzuje sa do vnútrozemia a jeho panorámu dotvárajú vysoké, skalnaté kopce za ktorými sa rozprestiera farebná, príťažlivá púšť Wadi Rum. Za ňou leží dokonca novodobý div sveta s menom Petra. Každý, kto sa tak v jordánskej Aqabe ocitne, má na výber z mnohých fantastických výletov. Promenáda ukrytá do tieňa paliem oddeľuje pobrežie od centra mesta a od rána je rušným miestom. Pod palmami sa na malých políčkach pestuje zelenina. Niekoľko ľudí tu pracuje aj teraz, no ostatných zlákalo kúpanie sa v priezračne čistom mori. Arabské dievčatá sú zahalené aj tu a kúpu sa len tak v čom prídu. Ak v rifliach, tak sa kúpu v rifliach. Muži sú na tom o čosi lepšie, no aj tak sa niektorí kúpu v tielku či tričku. Piatok je pre Aqabu najrušnejším dňom. Vtedy sa pláže zaplnia domácimi, postavia si na piesku stany, vyberú grily, jedlo, kanvice s čajom a celý deň trávia s rodinou a priateľmi na okraji zátoky odkiaľ vidno nielen izraelský Eilat na protiľahlej strane, ale dokonca aj egyptské brehy. Vďaka svojej strategickej polohe na brehoch Červeného mora niet divu, že sa tu prví ľudia usadili už pred 5000 rokmi. Práve tu sa križovali obchodné cesty z Afriky, Anatólie a Arábie. S pánmi územia sa menili aj mená dnešnej Aqaby. Za vlády Ptolemaiovcov ju volali Bereniké, za rímskeho panovania Aleana, za čias arabského panstva Ajla až sa napokon upravilo do podoby, ktorú poznáme dnes. Promenádu lemujú datľové palmy plné svojich žltých plodov. Niektoré trsy datlí svojou váhou takmer lámu konáre neveľkej palmy. Na prvý pohľad vyzerajú tak sladko, ale sú neskutočne trpké. Ešte si na ne treba počkať pár týždňov. Neďaleko malého obchodíku, kde sa griluje tradičná kuracia šwarma sa vypínajú kamenné zrúcaniny Mameluckej pevnosti, ktorú prestavali v 16.storočí, tesne pred tým ako získali mesto mocní Osmani. S ich vládou opäť začal vzrastať význam Aqaby a stala sa dôležitou zastávkou obchodných karaván. Otvorenie Suezského prieplavu znamenalo pre mesto veľa zlého. Vďaka tomu, že sa cez neho mohli lode prepravovať rýchlejšie, obchod sa sústredil do týchto miest. Aqaba príliš rýchlo stratila svoje postavenie a do svetla dejín sa dostala v roku 1917. Vtedy sa z púšte vynoril Lawrence z Arábie a spolu s arabskými vojskami prekvapili osmanských vojakov. Je príjemne stratiť sa v uličkách mesta. Rozlievajú sa ním trhy, kde dostať všetko od topánok, oblečenia, drobností až po voňavé koreniny, čaje, oriešky, sušené ovocie, čokoládové cukríky či dokonca myrhu a kadidlo. Obchodníci ponúkajú pistácie na ochutnávku, ale niektorí rovno do malých pohárikov nalejú čaj ako prejav pohostinnosti. Medzi domácich sa primiešali aj turisti, ktorých je tu v Aqabe čoraz viac. Na okraji centra ležia vykopávky starého islamského mesta Ajla. Tvorí ho len niekoľko ruín, múrov, pozostatkov domov, avšak pre Jordánsko majú nesmierny význam. Ešte významnejšie sú ruiny starých kresťanských kostolíkov o ktorých sa dokonca hovorí ako o najstarších kresťanských pamiatkach na okolí. Červené more tu nie je len na kúpanie, ale nesie si povesť koralových zálivov. V Aqabe to premysleli a aj ten kto sa nejde potápať či šnorchlovať, môže sa pokochať pohľadmi pod vodnú hladinu. Stačí sa nasadnúť do jednej z malých lodiek s presklenným dnom a počas plavby hľadieť pod nohy. Premieta sa pod nimi krása v podobe koralov či exotických rýb. Večer, keď ustúpi slnko sa do ulíc vydajú domáci a čajovne dýchajú vôňou vodnej fajky či čierneho čaju s mätou. Pri pohári horúceho nápoja, kedy do Akabského zálivu zapadá slnko, sa v Aqabe relaxuje najlepšie.
FOTO: Tomáš Kubuš
