Ťažko skúšaný Libanon patrí medzi najmenšiu krajinu Blízkeho Východu, no ak si spočítame pamiatky, ktoré by sme tu našli, rýchlo by stúpal po pomyselnom rebríčku. Staroveká história krajine priala a zastavila sa tu každá civilizácia, ktorá v tomto priestore niečo znamenala. Ak sa dnes povie Libanon, mnohým sa v mysli vynorí Baalbek, azda najkrajšie mesto v krajine, ktoré svojimi chrámami dokáže konkurovať ktorémukoľvek inému mestu antického sveta. Hľadali by ste tu najlepšie zachovaný chrám staroveku?
Impozantnosť baalbeckých chrámov si človek uvedomí ešte pred tým, než sa skutočne ocitne v starovekom areály. Nad kamenné ruiny tu vytŕčajú obrovitánske stĺpy ako majáky niekdajšej doby a svojou aurou si každého privolajú. Po vzore Atén tu miestni architekti vybudovali Propylaje, ktoré mali očariť každého starovekého návštevníka. Voľné priestranstvo plné napadaného kameňa a oltárikov s vyrytými menami ľudí a bohov slúžilo ako vstupná sála. Jupiterova svätyňa za ktorou všetci do Baalbeku prichádzali mala v starovekom svete tak významné meno, že niekedy praskalo miesto vo švíkoch. Tu rozdeľovali návštevníkov do dvoch smerov, ktorými sa dostali na nádvorie svätyne, aby mohli ísť svojmu božstvu obetovať. Jeho šesťuholníkový pôdorys neskôr poslúžil ako základ pre kostol. Veľké nádvorie, ktoré sa objaví za ruinami je vyplnené obrovským oltárom. Dookola stálo 84 slaboružových granitových stĺpov a hlavy medúz či tritóny vytesané do kameňa nájdeme ešte aj dnes. Celý priestor pôsobí ako zrkadlo, pretože ľavá aj pravá strana sú si viac než podobné. V oboch stoja prázdne vodné nádrže kam sa pocestní prišli rituálne očistiť a až potom mohli pristúpiť k oltárom. Pár výškových metrov nad oltárom stoja vysokánske stĺpy patriace Jupiterovi. Tu sa kedysi rozprestieral jeden z najväčších chrámov starovekého sveta. Odtiaľto z monumentálneho piedestálu mal Jupiter výhľad na celé okolie a mohol si premerať každého, kto sa mu prišiel pokloniť. Stĺpov dnes stojí už len 6 z pôvodných 54, ale aj tak dokážu každého doviesť k údivu nad vtedajšími staviteľmi. Ich výška 22,9 metra možno dnešným ľuďom nepríde ako niečo obdivuhodné, hoci pre Rimanov muselo ísť takmer o div sveta. Zastavil sa tu aj Alexander Veľký na svojej expedícii a do histórie mesta sa zapísal veľkými písmenami ako muž, ktorý zmenil jeho meno na „Slnečné mesto“ alebo Heliopolis. Až Rimania mu prinavrátili jeho dnešný názov Baalbek, teda mesto boha Baala. Dole pod chrámom sa povaľujú obrovské kusy kameňa, ktoré kedysi zdobili architrávy, stĺpy alebo strechu samotného chrámu. Medzi najkrajšie patria chrliče vody s tvárou leva. Prúdy dažďovej vody alebo roztopený sneh im vytekali priamo z hrôzostrašnej papule. Človek by mohol čakať, že Jupiterov chrám bude najkrajším dielom celého starovekého mesta, avšak to by sa mýlil. Korunu víťaza v súťaži krásy má na svojej hlave Bakchus, boh vína a bujarej zábavy. Nie je to len subjektívny vnem hociktorého návštevníka, ale chrám boha Bakcha bol dokonca vyhlásený za jeden z najlepšie zachovaných chrámov staroveku. Bakchov chrám leží v tieni Jupiterovho chrámu už viac než 1850 rokov. Stĺpy chrámu dodnes obiehajú celú stavbu dookola a hoci aj z nej popadali na zem ťažké kamenné trámy, stále si drží svoju nádhernú atmosféru. Miestni ho zvykli volať „malý chrám“ v porovnaní s Jupiterovou svätyňou, ale v skutočnosti bol dokonca väčší ako slávny Parthenon na aténskej Akropole. Medzi popadanými stĺpmi sa dá posedieť a bez slov si vychutnať pohľad na zasnežené kopce a vysoké stĺpy. Dokonalosť antického sveta.
FOTO: Tomáš Kubuš
