Multitalentovaná Barbora Žilecká zažiarila vo filme Tak Fajn, ktorý hovorí o nepodarenej dovolenke v Chorvátsku. Blysla sa v seriáloch Búrlivé víno, či Kukučka, občas zaskakuje ako speváčka v kapele Milo Kráľ Band za menovkyňu Barboru Švidraňovú. Miluje sladké, ktoré si však snaží odopierať, kvety a dobré víno. Okrem toho píše poéziu, maľuje obrazy a… o ostatnom už v rozhovore.
Pred pár dňami ste sa vrátili z New Yorku, kde ste pobudli tri mesiace. Čo ste tam robili?
Priznám sa, nepoznám človeka, ktorý by nechcel vidieť New York, ja som „snílek“, a tak som si dlhoročný sen o návšteve tohto mesta konečne splnila. S kolegami z Film Parku sme tam otvárali prvý ročník filmového festivalu, kde sa premietali filmy Kandidát, Čiara a ďalšie, ktoré sa stretli s úspechom doma a rovnako aj za veľkou mlákou. Okrem toho milujem „čiernu“ hudbu, chcela som si preveriť, či ma prijmú čierni hudobníci. Farbiť hlasom na čierno nemôžem, ale interpretovať ich hudbu áno. A stretla som sa naozaj s pozitívnymi ohlasmi, zaspievala som si s rôznymi muzikantmi, získala som kontakty a verím, že som tam nebola naposledy.
Takže si viete predstaviť, že vaša hudobná kariéra sa bude naďalej vyvíjať aj za oceánom?
Áno, dostala som ponuku spievať pre slovenskú komunitu. Okrem toho ma očarilo, ako tam ľudia spontánne reagujú. Viackrát sa mi stalo, že ma pristavil usmiaty človek len tak, že mi želá pekný deň, že sa podobám na Angelinu Jollie, takže mesto je to obrovské, ale nezaniknete tam. Zároveň budem fotiť kampaň, stala som sa tvárou jedného parfumu. Veľa fotenia ma však teraz čaká aj doma, pre módnu návrharku Janku Ľuptákovú, v Prahe kolekciu diamantových šperkov. Okrem toho pracujem na novej piesni – píšem text pre novú anglickú skladbu. Nakrútila som aj podklady na videoklip v New Yorku, takže veľké pracovné nasadenie.
Ste známa z bohatej filmovej tvorby, ktorú máte za sebou, čo vás nadchlo na hudbe natoľko, že ste sa rozhodli tento rok venovať práve hudobnej kariére?
S hudbou sa treba narodiť a ja som sa narodila. Pravdou je, že prevládalo herectvo, prišli ponuky či už do filmov, seriálov, do dabingu a v hudbe som sa stále hľadala, nevedela som kam sa zaradiť. Teraz v tom mám jasno, moja cesta je soul, blues a R&B, tam sa cítim komfortne. Je úžasné prostredníctvom takejto hudby odovzdávať divákom a poslucháčom energiu.
Viete si predstaviť, že budete spievať aj po slovensky?
Samozrejme, len akurát v tejto skladbe čo pripravujem, cítim angličtinu. Som otvorená dobrej hudbe, dobrému textu a nebránim sa spievaniu v slovenčine.
V New Yorku ste spievali na plese…
Bolo to úžasné, ľudia sú tam veľmi prajní. Skupina Express, s ktorou som si zaspievala existuje už 20 rokov a je veľmi známa v New Yorku a okolí. Dokonca som spievala v podniku, v ktorom funguje Vlado Kolenič, je to úžasná pizzéria, kde je klavír. Vlado tam nielen varí hosťom, ale im aj hrá. Bolo milé, že som začala spievať, on hral na klavíri a americkí hostia spontánne tancovali.
Mesto nákupov, na čom ste ulietali, čo pekné ste si nakúpili?
Bavilo ma nakupovať potraviny. Nesmierne. Spoznávať ich chute, ale zistila som, že priamo americké asi nič tam nebolo. Lebo v regáloch nájdete mexické pochutiny, talianske, hocijaké z celého sveta, majú radi ten potravinový mix a toto mi učarovalo. V prvý večer po prílete som v newyorkskej kolibe, ktorú vlastní Češka, jedla bryndzové halušky.
Takže zážitkov neúrekom…
Skvelé bolo, že som tam nič neplánovala a veci sa diali, vyhľadávali si ma ľudia, stretnutia, udalosti. V New Jersey mám kamaráta, ktorý je majiteľom nahrávacieho štúdia a len tak mi zavolal, že zajtra má voľné štúdio, či si nechcem prísť niečo nahrať. Už dávno sa mi páčila pieseň Vianočná od Dana Junasa, tak som tam šla a nahrala som ju. Mala som z toho a stále mám obrovskú radosť. Videoklip sme natočili na telefón a celé to bolo veľmi emotívne pre mňa.
Vianočná: https://www.youtube.com/watch?v=9loRuJ_DlA4
Stretli ste tam aj ďalšiu Slovenku – speváčku Hanku Gregušovú…
Hneď v prvých dňoch sme sa stretli, navštívila som jej dva koncerty. Ona tiež ide cestou černošskej hudby a myslím, že ju celkom dobre New York prijal. Toto mesto je naozaj otvorené všetkým, len treba veľmi chcieť a pracovať.
Hanka Gregušová Červené jabĺčko https://www.youtube.com/watch?v=nRyT1PGvlIs
Okrem spevu a herectva aj maľujete…
Namaľovala som asi štyridsať obrazov zatiaľ, mala som svoju výstavu v jednej umeleckej bratislavskej kaviarni pred odchodom za mláku a veľmi ma to baví. Verím, že sa rozbehnú výstavy, už mám ponuku z Prahy a Nitry, čo ma teší. Moje obrazy po návšteve z New Yorku budú o inom ako predtým, ale verím, že sa budú páčiť. Je to abstraktný štýl, ktorý ma veľmi baví. Niektoré som už aj rozdala, lebo som ich maľovala, presne som vedela komu ho dám.
Odkedy ste začali vnímať, že vaša životná cesta bude umelecká?
Od troch rokov. Spievala som, neskôr modelovala, počas základnej školy som písala básne, tvorila a zapájala sa do literárnych súťaží, recitovala. K herectvu som sa dostala na strednej škole, kde ma očarilo byť stále niekým iným, tvoriť pri herectve. Nedokážem sedieť na mieste a mať istotu, potrebujem neustále tvoriť a byť činná na rôznych umeleckých poliach.
Spievate hráte, je doba muzikálov, nelákajú vás?
Mala som na Novej scéne učiteľku na techniku spevu a mala som aj ponuky, ale nikdy ma muzikál nelákal. Dokonca si spomínam, že od detstva som nemala rada film, kde sa viac spievalo a tancovalo ako hralo. A som tanečné drevo, radšej dvíham činky a boxujem.
Text: Anna Olvecká
Foto: Archív Barbory Žileckej
