Švajčiarska tenistka oslávi v marci 20-te narodeniny, ale výpočet jej tenisových úspechov je už teraz slušný. V roku 2013 bola juniorská majsterka sveta, je aj bývalou juniorskou tenisovou jednotkou. Tenistka má slovenské korene, jej starí rodičia emigrovali v roku 1968, keď jej otec Ivan mal 5 rokov a neskôr ako dospelý muž sa oženil so Slovenkou Danielou z Močenku pri Nitre.
Obe deti manželov Bencicových: Belinda i 16 ročný syn Brian majú švajčiarske a slovenské občianstvo. Celá rodina doslova žije tenisom, matka robí servis okolo vypletania rakiet, vodičku, balí kufre, otec trénuje a cestuje s Belindou, tenisu sa venuje aj Brian. Bratislavu navštívila Belinda koncom minulého roka pri príležitosti tenisovej exhibície Tennis Champions, ktorá sa v Bratislave konala po deviatykrát.
Ako sa cítite na Slovensku?
Ďakujem za opýtanie, veľmi dobre, priatelia, rodina všetko okolo mňa, skvele. Nie som tu veľmi dlho, len ráno sme s rodičmi a bratom doleteli, teraz je tlačovka, medzitým hotel, ale telefóny vyzvaňajú neustále (úsmev).
Stihnete zájsť aj do Močenku?
Tentoraz asi nie. Ale príde rodina za nami.
Fotili sme vás s rodinou, kto všetko je na fotke?
Starý otec, ktorý prišiel zo Švajčiarska – otcov otec, potom mamina a brat.
Brat má teda špeciálnu výšku…
Má, pritom má len 16 rokov. Hrá tenis, veľmi dobre, aj doma si spolu zahráme. Chodí na moje turnaje. Odmalička sme trénovali v jednej tréningovej skupine, v jednej škole, takže si rozumieme.
Hovorili ste najprv po slovensky ako dieťa?
Po slovensky. Rodičia môjho otca emigrovali síce, keď bol malý, ale je Slovák, cíti sa tak, oženil sa so Slovenkou, takže naša prvá reč doma bola slovenčina. No a keď som šla do školy, musela som sa naučiť po švajčiarsky.
Slovenčina má takú zradu, mäkké a tvrdé i – y, je komplikovaná?
Neviem, či je komplikovaná, ale priznám sa, toto nezvládam na jednotku. Zlepšujem sa, pracujem na tom, na rozdiel od môjho brata, asi by ste odpadli, keby ste čítali jeho esemesky (smiech).
Študujete?
Už nie, my vo Švajčiarsku máme iný školský systém ako je na Slovensku, je to také skrátené, mám tri roky vysokej školy, ale teraz popri tenise by som asi nezvládla študovať. Aj brat vychodil základnú a teraz si robí školu cez internet, lebo veľa času trávime na tréningoch na Floride, takže dostáva mailom testy, komunikuje s učiteľmi, je to super.
Určite je to veľká výhoda ako každý deň sedieť v školských laviciach… Čo okrem tenisu vás zaujíma?
Milujem cestovanie, spoznávanie nových miest a samozrejme móda. Aj keď Dominka Cibulková je oveľa vpredu, sledujem na instagrame čo je in, ale baví ma to veľmi.
Keď sa chcete teda po víťazstve odmeniť, predsa len ste mladá dáma, čo si doprajete ako prvé?
Milujem topánky a kabelky, kupujem si sety.
Máte aj limity alebo ste nestretli ešte takú drahú kabelku alebo topánky, pri ktorých by ste si povedali, že toto je naozaj drahé?
Mám19 rokov takže nerozhadzujem peniaze, vážim si ich, lebo sú tvrdo vydreté a keby tá kabelka a topánky naozaj boli veľmi drahé, čo som aj zažila, zvážila som, že za tie peniaze si doprajem radšej dovolenku. Takže nie som bezhlavá maniačka, ale poteším sa, keď si kúpim pekný set.
Doma máte v rámci tenisu veľkú podporu, napokon aj do Bratislavy s vami prišli rodičia, predsa nastane situácia – ste favoritka a konštelácia nie je priaznivá, vy prehráte, ako reagujú rodičia?
Môj otec chodí so mnou na všetky turnaje, vyzná sa v tom, vidí do toho, samozrejme ma to mrzí, keď to nevyjde, ale rozanalyzujeme to a ideme ďalej. Dôležité je nenechať sa zlomiť, napokon mám takmer každý týždeň šancu v ďalšom zápase napraviť chybu, ak ju urobím. Predstavte si takú gymnastku, ktorá štyri roky trénuje na olympiádu, nevyjde to a čo teraz? My tie šance máme, turnajov je dosť.
Aj viete, kde sa zrodila tá myšlienka, že ste sa stali tenistkou?
Bola som veľmi malá, otec je fanúšikom tenisu, sledoval ho a tak som hrávala odmalička. Potom ma zobrali k trénerke Melanie Molitor, ktorá zisťovala, či mám potenciál. Napokon sme sa aj bližšie presťahovali k jej škole. Trénovala som každý deň, začala som sa zúčastňovať turnajov a prišlo to veľmi spontánne a som za to vďačná. V mojom mladom veku by som len ťažko mohla pozažívať to, čo mi tenis dáva, či je to už cestovanie, či spoznávanie a stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi.
Keď ste zistili, že tenis bude vaša cesta mali ste idol?
Určite, hlavne Martina Hingis, chodím k jej mame do školy k Melanie Molitor, sledovala som v televízii tenisové turnaje aj Dominiku.
Keď ste potom stáli na jednom kurte s nimi, s tými, ktorých ste poznali z televízie?
Priznám sa bolo to zvláštne. Aj som sa tešila, to je jasné, ale bol aj rešpekt, ktorý som sa naučila postupne vymazávať, lebo nemôžete ísť hrať s niekým, že whaw, obdivovať ho, ale musím sústrediť myšlienky na hru a výhru.
Občas si od tenisu potrebujete oddýchnuť, čo vedy robíte?
Myslím, že je to normálne, že môj svet sa netočí 24 hodín denne len okolo tenisu, Som normálna baba a normálne sú aj moje záujmy, ktoré majú devätnásťročné dievčatá – idem von s kamarátkami, veľa som mimo domova, ale snažím sa samozrejme žiť aj normálny život.
Vianoce v slovensko-švajčiarskej rodine?
Milujeme šošovicovú polievku, šalát, medovníky, pomáham mame, ale naozaj len pomáham, zatiaľ som k vareniu málo pričuchla, ale veľmi sa to chcem naučiť. Vianoce mávame na striedačku na Slovensku a vo Švajčiarsku, minulý rok to bolo teda na Slovensku. Ja zvyknem ešte 24. decembra aj trénovať, lebo však je pred Australian Open, ale schádzame sa celá rodina a užívame si darčeky a všetko čo s tým súvisí.
Text a foto: Anna Olvecká
