Benátky alebo taliansky Venezia sú miestom, ktoré by mal každý človek vidieť na vlastné oči a zažiť kúsok z jeho výnimočnej atmosféry. Niekedy si žijú svojim pomalým životom, inokedy pulzujú vďaka turistom a domácim, ktorí zaplnia ich ulice s maskami na tvárach a zabávajú sa každý rok na svetoznámom „benátskom karnevale“. Ten sa odohráva v Benátkach práve teraz.
Každý rok sa počas februára upierajú oči sveta na severotalianske mesto vystavané na lagúne, aby sa potešili pohľadom na krásu farieb kráčajúcu ošarpanými uličkami starého mesta. Svetoznámy karneval má už veľmi dlhú tradíciu a tá našťastie nevymizla ani v dnešných dňoch. Benátky sú samo o sebe krásnym miestom, kde sa snúbi aristokratická vizáž starých palácov s desiatkami malých, tichých kanálov na ktorých bolo mesto postavané. Dá sa tu stráviť niekoľko dní objavovaním čarovných zákutí, úzkych uličiek kde sa zastavil čas, plaviť sa na loďkách po okolitých ostrovčekoch alebo nasadnúť do gondoly a gondoliera v pásikavom úbore nechať spievať známu pieseň „Ciao Venezia“. Dá sa tu robiť naozaj všetko. Februárový karneval zaplní ulice a takmer každý podľahne jeho vábeniu. Obchodíky predávajú tradičné masky, ale tie domáci už dávno majú. Vyberú si staré historické šaty ako vystrihnuté z bálov, ktoré sa kedysi konali v Dóžovom paláci na hlavnom námestí San Marco, tváre zahalia maskami a kráčajú ulicami svojho mesta. Ženský pôvab niektorých ladne si vykračujúcich masiek je natoľko príťažlivý, že fotoaparáty turistov neprestávajú cvakať. Aj oni si po čase zadovážia masku a oddávajú sa slávnosti pod šírym nebom. Niektoré masky našli svoje miesto v kaviarničkách pozdĺž námestia San Marco, iné si dokonca vyliezli hore na vysokú zvonicu Campanilu odkiaľ majú Benátky ako na dlani, ďalšie stoja na známom Moste vzdychov kadiaľ vodili odsúdených do väzenia a napokon sa zahalené postavy zatúlajú na promenádu, kde nechávajú vyniknúť krásu svojich kostýmov. K promenáde dolieha hlas mora a zátoky, ktorú brázdia snáď desiatky lodí. Z vody sa na druhom brehu dvíhajú venétske veže a kupoly obrovských kostolov. Dav ľudí človeka vezme so sebou, prevedie cez pár ulíc, mostov, námestí a nechá ho priamo pred najznámejším mostom Rialto spájajúci oba brehy, ktoré rozdeľuje kanál Canale Grande. V uliciach sa ozve hudba, spev a každý sa náhli pozrieť sa bližšie. To sa len stredoveká škola bubnovania rozhodla spríjemniť karneval svojim vystúpením. Ak je človek unavený neustálym kráčaním a objavovaním mesta, stačí sa vrátiť na námestie San Marco, sadnúť si pod baziliku sv.Marka a oddávať sa pohľadom na masky, ktorých je tu neúrekom. Len pozor, kto raz ochutná benátsky karneval, bude sa chcieť o rok vrátiť.
Tomáš Kubuš – Foto
