Chatušaš pôsobil už od pradávna tajomne až mysticky a za jeho menom a hradbami sa ukrývali príbehy Chetitskej ríše. O tej počul už snáď každý, no jej hlavné mesto by málokto trafil na mape dnešného Turecka. Aj preto je zahalené rúškom tajomstva a dnes sú jeho opustené ruiny roztrúsené na zvlnených pahorkoch centrálnej Anatólie.
Krajina strednej Anatólie je neuveriteľne nádherná. Plná pahorkov, zvlnená, posiata malými dedinkami či mestečkami a jedno z nich menom Bogazkale je dnes bránou do zabudnutého sveta chetitskej ríše. Kamenné múry Chatušašu sú na dosah. Ležia tu bez pohnutia už veľmi dlho. Bogazkale je malá dedinka, kde sa nadobro zastavil čas. Keby za rohom neležali ruiny chetitského hlavného mesta, len ťažko by sa jej prachom prešla noha turistu. Ulice sú prázdne, pretože horúce slnko vyhnalo všetkých do svojich domov. Dokonca sú prázdne aj čajovne a pekárenská pec tiež zíva prázdnotou. Brána do Chatušašu dostala vďaka rekonštrukcii reálnu podobu. Kedysi obiehalo celé mesto dlhočizné kamenné opevnenie, no dnes ostalo len na niektorých miestach. Pri pohľade na ne sa musel zľaknúť nejeden nepriateľ. Za bránou sa toho odohralo príliš veľa. Kráľ Chatušiliš I. sa v 16.storočí pr.Kr. rozhodol, že práve tu medzi niekoľkými pahorkami bude tĺcť srdce mocnej ríše. Ako sa na tróne striedali králi, mesto menilo svoju tvár. Pribúdali chrámy, domy, rozširovali sa cesty, rástli múry aj paláce. Odhaduje sa, že v čase pred zničením žilo za hradbami mesta okolo 50 000 ľudí. Chatušaš spoločne s Chetitskou ríšou sa dočkalo svojho konca okolo roku 1200 pr.Kr. Vtedajší svet sa otriasol pod mnohými zmenami a v tom čase krehká ríša Chetitov sa rozpadla a ostali po nej len kamenné monumenty. Chatušaš sa delí na spodné mesto s Veľkým chrámom a pevnosťou a na mesto vrchné, kde bola väčšina chrámov a brán do mesta. Büyük Mabet, alebo Veľký chrám pripomína na prvý pohľad len väčšiu hŕbu kamenia. Postavili ho takmer pred 3500 rokmi a hoci vyzerá akoby si z neho spravili ľudia kameňolom, je stále najzachovalejším chetitským chrámom na svete. V jednej z miestností leží na zemi tyrkysovo zelená nefritová kocka. Tento unikát, je darčekom slávneho egyptského faraóna Ramzesa II. V bitke medzi Chetitmi na čele s kráľom Chatušilišom III. a Egypťanmi pri sýrskom Kádeši sa nevedela šťastena prikloniť ani na jednu stranu, preto sa panovníci rozhodli podpísať mierovú dohodu. V dnešnej dobe by na tom nebolo nič zvláštne, lenže k dohode prišlo v roku 1274 pr.Kr., čím sa jednalo o vôbec prvú mierovú zmluvu v histórii ľudstva. To, že si to faraón vedel oceniť dokázal týmto nesmierne vzácnym darom. V Chatušaš platí, že stačí aby sa človek držal cesty a tá ho dovedie k najzaujímavejším miestam. Na konci vysokého kopca stojí Levia brána. Majú ju aj grécke Mykény, tak prečo by Chatušaš nemohla mať vlastnú? Vďaka svojej povesti sa stala akýmsi symbolom celého mesta. Strážili ju dve nemé postavy levov, ale do dnešných dní prežil len jeden z dvojice. Druhá zo šiestich mestských brán Yer Kapi, známa aj ako Brána sfíng, stojí ešte vyššie ako Levia. Kým Levia brána je len obyčajným prechodom do mesta a z mesta, brána Yer Kapi pripomína tunel. Vchod do tmavého priestoru končí asi 70 metrov za hradbami. Niekde na neviditeľnej hranici medzi spodným a vrchným mestom leží obrovská skala s vytesaným nápisom. Nişantaşpatrí k najmladším pamiatkam celého mesta a bol to posledný kráľ Chetitov, Šuppilulium II, ktorý sa rozhodol po sebe zanechať tento nesmrteľný odkaz. Nesmrteľným je aj Chatušaš a ak má človek čo i len kúsok dobrodružného srdca, bude sa mu tu veľmi páčiť, pretože bude mať pocit objaviteľa a pri túlaní sa objaví neskutočné veci.
FOTO: Tomáš Kubuš
