Letné mesiace prinášajú nielen teplé počasie a dlhé prechádzky so štvornohými priateľmi, ale aj skryté nebezpečenstvá v podobe osín. Majitelia psov a mačiek by mali rátať so zvýšeným rizikom ich poranenia nenápadnými, no nepríjemnými časťami rastlín.
Skryté nástrahy
Osiny sú ostré časti niektorých druhov tráv, ktoré sa vyskytujú na lúkach, poliach či pri cestách. Pod osinou sa v našich zemepisných šírkach rozumie aj jačmeň myší, ktorý kvitne od mája do októbra. Ide o zelenú trávu s ostrými štetinami pripomínajúcu obilie, ktorá rastie hojne na sídliskách aj pri cestných komunikáciách. Vďaka svojmu tvaru a štruktúre sa osiny ľahko zachytia na srsti zvierat a môžu sa postupne zabodnúť hlbšie do kože či slizníc. Ich drobné háčiky umožňujú postupné prenikanie do tela, čo môže spôsobiť bolestivé poranenia a infekcie. Ak sa včas neodstránia, môžu zviera poriadne potrápiť. Veterinárka MVDr. Dagmar Zähringer, PhD. zo Super zoo Veterina upozorňuje, že osiny sú často podceňované, a keďže môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, je dôležité im venovať pozornosť a všímať si prípadné varovné signály u psa aj mačky.
Najčastejšie miesta poranenia
Každý pes môže mať osinu, ale častejšie sa vyskytuje u dlhosrstých psov a poľovníckych plemien s visiacimi ušnicami. Ide o bolestivé poranenie, keďže osina nikdy nevypadne sama. „Príznakmi osiny v ušnici môže byť časté trasenie hlavou, škrabanie uší a nepokoj. Ide o veľmi bolestivý a nebezpečný stav, ktorý môže vyústiť až do prepichnutia ušného bubienka,“ hovorí MVDr. Dagmar Zähringer, PhD. Ďalším miestom na tele, kde sa osiny vyskytujú, sú priestory medzi prstami na labkách. Počas prechádzok sa môžu osiny zachytiť medzi prsty a postupne prenikať hlbšie do tkaniva, čo spôsobuje bolesť, krívanie a zápal. Pes sa ostrého predmetu snaží zbaviť hryzením, no čím dlhšie ho necháme bez odbornej pomoci, o to hlbšie môže osina putovať. Niekedy sa však osina posunie tak hlboko, že je nutná sedácia a jej chirurgické odstránenie. Pes môže osinu dokonca aj vdýchnuť. Ak sa osina dostane do nosa, môže dráždiť sliznicu a spôsobiť kýchanie či dokonca krvácanie. V niektorých prípadoch ju pes dokáže sám vykýchnuť, no ak zostane hlboko v nosovej dutine, je potrebný zásah veterinára. Môže sa tiež dostať do horných dýchacích ciet, čo sa prejavuje dráždivým kašľom, slinením a nepokojom. „Osiny môžu tiež preniknúť do vnútorného očného kútika, čo je obzvlášť časté u vonkajších mačiek. Môžu poškriabať rohovku a spôsobiť bolestivé vredy, ktoré môžu viesť k trvalému poškodeniu zraku. Príznakmi sú slzenie, žmúrenie a začervenanie oka,“ tvrdí veterinárna lekárka MVDr. Dagmar Zähringer, PhD. zo Super zoo Veterina.
Dbajte na prevenciu
Keďže sa osiny nikdy nepresúvajú smerom von, ale iba dnu, je dôležité dodržať niekoľko jednoduchých bezpečnostných zásad. Počas prechádzok so psom sa vyhýbajte vysokej, suchej a taktiež pokosenej tráve a obiliu. Po návrate domov je potrebné dôkladne skontrolovať srsť, uši, oči a labky vášho miláčika. Udržiavanie srsti psa či mačky v primeranej dĺžke môže tiež pomôcť minimalizovať možnosť zachytenia osín. Ak spozorujete príznaky ako trasenie hlavou, škrabanie, krívanie, slzenie či kýchanie, je dôležité vyhľadať veterinára. Nepokúšajte sa osinu odstraňovať sami, najmä ak je hlboko v tkanive alebo v citlivých oblastiach. Veterinár použije špeciálne nástroje, ako je extrakčný peán alebo endoskop, a v prípade potreby aplikuje sedáciu či lokálne anestetiká na bezpečné a bezbolestné odstránenie osiny.
Zdroj: Tatiana K.