Kým jar býva v znamení pestovania byliniek, jeseň ponúka bohatú úrodu na stromoch. Už naše babičky ovocie sušili a uschovávali na zimu, kedy sa hodilo pre posilnenie organizmu a doplnenie vitamínov. Jesenná záhrada je na plody štedrá, je preto škoda to nevyužiť a nespracovať ich na horšie časy. Sušenie ovocia nie je žiadna veda, stačí sa držať osvedčených postupov a trikov.
Sušenie ako spôsob konzervovania potravín je osvedčená metóda, ako si jesennú ovocnú úrodu zachovať, bez toho, aby sme prišli o jej chuť a cenné vitamíny. Navyše je to jedna z mála úprav, kedy sa k ovociu nepridáva žiadny cukor. To je dobrá správa najmä pre tých, ktorí si musia jeho hladinu v tele strážiť zo zdravotných dôvodov. Pri sušení v ovocí zostáva vláknina, preto stačí pár kúskov a bude vám to stačiť na celý večer. Možno namietnete, prečo sa vôbec zaoberať sušením, keď dnes už sa dá sušené ovocie kúpiť v každom supermarkete. Vo väčšine prípadov však v regáloch supermarketov nájdete sušené ovocie, ktoré je presladené. Na rozdiel od sušenia na spôsob krížaliek obsahuje veľa rafinovaného cukru. Nie je nad to, zožať vlastnú úrodu, spracovať ju a následne si ju vychutnať počas zimných večerov.
Čo všetko môžeme sušiť a ako na to?
Sušia sa najmä jablká, hrušky, slivky, marhule, broskyne a višne. Pri sušení poklesne obsah vody v ovocí o 70 %, plody sa tým stávajú trvanlivé a pritom zostávajú zdravé. Je jedno , aké ovocie sušíme, vždy platí, že by sme mali vyberať len celé, zdravé a dostatočne zrelé plody bez mechanického poškodenia, ktoré obsahujú veľa šťavy. Ovocie očistíme, umyjeme a nakrájame na veľmi jemné plátky, polovičky, štvrťky, osminky, ako sa komu páči. Treba to však robiť rýchlo, aby dužina na vzduchu nezhnedla, prípadne nakrájané kúsky vkladať rovno do kyslého roztoku – stačí voda s pár kvapkami citrónovej šťavy. Potom je sušenie hračka. Môžeme sušiť s použitím elektrickej sušičky, ale stačí k tomu aj obyčajná rúra v kuchyni. Nakrájané kúsky ovocia sa nakladú na sušiace rošty, na plech či papier na pečenie. Dôležité je nastaviť správnu teplotu. Teplota nad 85 °C by zničila vitamíny, vôňu aj farbu ovocia. Lepšie je začať na nízkej teplote okolo 20 °C, postupne pridávať až do 70 stupňov a skončiť opäť pri východiskovej nízkej teplote.
Sušia sa tiež šípky, aj keď zložitejšie. Hovorí sa, že šípky musia trochu prejsť mrazom, aby sme zachytili správnu vôňu a chuť, ale je to mýtus. Pravda je taká, že šípky dozrievajú dlho potom, čo dostanú krásnu červenú farbu. Zbierajú sa ešte tvrdé, ale zrelé.
Sušené ovocie treba uchovávať na suchom mieste, aby nenavlhlo a bolo pri konzumácii suché, ale zároveň pružné a ohybné. Na to sú ideálne pevné a stabilné vrecúška, ktoré je možné opakovane otvoriť a zatvoriť bez toho, aby to malo vplyv na to, čo je vo vnútri.
Zdroj: Kristýna B.
Foto: Andrea N.
