Ak sa povie v Portugalsku Coimbra, každý človek si vo svojej mysli predstaví slávnu, najstaršiu Univerzitu celej krajiny. Patrí k ikonám mesta, no to v sebe skrýva viac tajomstiev, než si človek predstaví. Staré mesto pretkali lákavé uličky, kostoly s príbehmi a hovorí sa, že práve odtiaľto sa prvý krát do sveta dostali ťahavé tóny portugalskej muziky zvanej fado.
Stará Coimbra sa tiahne nahor do pahorku, aby sa tu na jeho vrchole stretla s Univerzitou, no zaujímavé štvrte sa obtáčajú aj okolo rieky Mondego, ktorá Coimbru pretína. Hovorí sa, že za riekou stoja novšie štvrte, no kto chce a dá tejto časti Coimbry šancu, ten tu nájde pár skladačiek miestnej histórie. Je to paradox, no most Ponte de Santa Clara pretínajúci rieku a spájajúci oba brehy patrí k najobľúbenejším miestam v celom meste. Len odtiaľto totiž návštevník uvidí celý pahorok so starou Coimbrou. Jej panoráma nemá jedinú chybu. Pahorok dokonale pokryli domy a niektoré majú fasády natreté pastelovými farbami, aby vytvárali oku lahodiaci obrázok. Porozhadzované domčeky splývajú do obrovského mesta a to je ukončené Univerzitou, ktorá nad mestom sedí ako kráľovská koruna. V uliciach Coimbry si človek uvedomí, v akom neskutočne živom meste sa ocitol. Život sa tu neodohráva doma za zatvorenými dvermi či stenami, ale priamo pod holým nebom v tieni budov a katedrál. Hlavná trieda pretínajúca spodné mesto je výstavná, no ako päsť na oko pôsobia niektoré budovy, ktoré ľudia pred rokmi opustili. Pomaličky chátrajú a ak sa o ne nikto nepostará, nečaká ich svetlá budúcnosť. Na konci ulice Visconde da Luz sa domy rozostúpia a vytvoria priestranné námestie. Zdobí ho významná katedrála Santa Cruz, ktorú miestni prezývajú Igreja de Santa Cruz, teda svätý kríž. Večerná omša sa skončila pred pár minútami, tak celý priestor zaplavili ľudia. Vstúpime dnu do ticha. Tak ako má Paríž či Rím svoj Pantheon, Coimbra má Santa Cruz. To preto, lebo tu pochovávali prvých portugalských kráľov, vďaka čomu sa katedrála stala jednou z najdôležitejších v celej krajine. Nielen jej fasáda pôsobí honosne, ale aj interiér nesie stopy šikovných umeleckých rúk. Manuelský štýl typický pre stredoveké Portugalsko sa tu mieša s ostatnými prvkami a samozrejme nesmie tu chýbať ani časť vykladaná tradičnými kachličkami zvanými azulejos. Spodné mesto plné obchodov, butikov, reštaurácii a podnikov oddeľuje od mesta starého kamenná brána Almedina. Možno je jej názov pozostatok z dôb, kedy celý Pyrenejský polostrov ovládali Arabi, pretože medina v arabčine znamená „mesto“. Stačí pár krokov jej tmavými útrobami a odrazu z brány vystrelí strmá ulička smerom nahor do kopca. Tu začína stúpanie až k budove Univerzity. Väčšie reštaurácie sa stratili a objavujú sa tu len malé bary zložené z niekoľkých stoličiek a nostalgickej atmosféry. Z protiľahlého obchodíku vytancovali priamo na dláždenú ulicu tóny smutnej a rozťahanej hudby zvanej fado. Podľa domácich vznikol tento štýl priamo tu v uličkách mesta a kto sa v nich ocitne a započúva sa, ten tomu uverí, pretože sú ňou nasiaknuté budovy aj fasády mesta. Pahorok patrí od 13.storočia Univerzite. Patrí k najstarším a najvýznamnejším univerzitám celej Európy a od svojho založenia plnia funkciu kolísky vzdelanosti. Všade naokolo sa to hemží študentmi. Aj keby sa mohlo zdať, že Univerzita predstavuje len jednu budovu, opak je pravdou, pretože pri 20 000 študentoch, ktorí miestnu alma mater navštevujú by to ani nebolo možné. Univerzita v Coimbre pôsobí ako malé mesto poskladané z viacerých budov. Niektoré sú moderné, obrovské, no najkrajšou časťou je bez pochýb historická budova Univerzity, kde sa začali písať jej dejiny. Už stačí len zísť dole do mesta, počkať na tmu, nechať sa opojiť sladkým portským vínom a to sa postará o to, aby sa spomienky na Coimbru premenili na nesmrteľné.
Pripravil Tomáš Kubuš
