„Nudím sa!“ Táto veta dvíha rodičom tlak, privádza ich do zúrivosti, alebo do stavu beznádeje a pýtajú sa, kde robia chybu, keď napriek množstvu aktivít, ktoré im platia, pociťujú dieti nudu.
Práve tam robíme chybu – že dnes našim deťom organizujeme každú minútu. Od piatich rokov ich prihlasujeme na množstvo krúžkov. Zo škôlky rovno na tanečnú, na flautu, na angličtinu, večer ešte absolvujú hodinu plávania, futbal, balet a večer, po príchode domov im zapneme telku, počítač, tablet. Naše deti zabávame a zabávame, ale kvôli tomu sa už nevedia zabávať samy. A potom, keď sa my venujeme vareniu, začítame sa alebo ideme so sprchy, keď sa deti nasýtia všetkého, čím sme ich zamestnali, z druhej izby počujeme, že sa nudia. Ako na to reagovať?
Na chvíľu prerušte činnosť, ktorej sa venujete, objímte dieťa, možno mu chýba len trošku vašej blízkosti, potrebuje natankovať trochu lásky, pokoja, istoty a vo vašej náruči mu napadne ďalšia aktivita, ktorou sa zabaví. Keď ani to nepomôže, navrhnite mu, aby vám pri varení, alebo umývaní riadu pomohlo. Zapojte ho do domácich prác, alebo ho niečím poverte. Tak, navyše, nadobudne pocit dôležitosti, užitočnosti. Alebo mu navrhnite, aby porozmýšľalo nad hrou, ktorú si môžete zahrať spolu, aby vám niečo nakreslilo, napísalo, skrylo nejakú hračku a vytvorilo mapu, pomocou ktorej ju vypátrate. Jednoducho, poraďte mu, aby zapojilo svoju fantáziu a vyplnilo si čas vlastnými silami.
Keď na vetu „nudim sa“ nereagujeme, alebo dieťaťu odvrkneme – no a čo, tak nuď!, nič tým nevyriešime, dieťa ešte viac demotivujeme. Skúsme mu poradiť, nasmerovať ho, ako môže nudu premeniť na zábavu. Nuda je prospešná, je užitočná a naše deti sa musia občas aj nudiť. Len počas tohto stavu, keď ich hračky, hry, počítač omrzia, majú šancu naučiť sa organizovať si čas, aktivovať fantáziu, tvorivosť, predstavivosť.
