Deti na Ukrajine len chcú, aby sa už nestrieľalo

Deti na Ukrajine len chcú, aby sa už nestrieľalo

Škola je pre mnoho detí rutinou. Na Ukrajine sa však stáva miestom, kde deti nachádzajú úkryt pred strachom a stresom bežného života. Slovenský tím UNICEF spolu s ambasádormi spoločného európskeho projektu bol priamo v Doneckej oblasti tieto deti navštíviť. Najsilnejším posolstvom, s ktorým sa vrátil, sú prosby detí za mier.

Škola neznamená pre každé dieťa to isté, pre niektoré je otravnou rutinou, no pre deti v Doneckej oblasti na Ukrajine znamená často záchranu života. Školy v tejto oblasti neposkytujú deťom len základné vzdelanie, ale aj psychologickú pomoc po prežitých traumách, vzdelávanie o zaobchádzaní s mínami alebo dokonca priamo úkryt pred ostreľovaním. Poskytujú deťom zdanie normálneho života.

Práve na význam školy v krízových oblastiach, akou východ Ukrajiny postihnutý ozbrojeným konfliktom je, poukazuje spoločná kampaň UNICEFu a Európskej únie. V rámci projektu túto oblasť navštívili ambasádori projektu #EmergencyLessons – tanečník Jaro Bekr a mladý ambasádor Samuel Majdek z portálu refresher.sk – ako aj tím UNICEF Slovensko. Navštívili mestá Svitlodarsk a Toretsk, ktoré sa nachádzajú len pár kilometrov od oblastí, nad ktorými už ukrajinská vláda stratila kontrolu. Zároveň cez obe mestá prešla frontová línia.

„Život v týchto mestách je hrôzostrašná lotéria. Keď tam strieľajú granáty, nemieria… Boli sme pozrieť nemocnicu v Svitlodarsku, ktorú zasiahla bomba… Veľmi silné bolo aj stretnutie s rodinou, ktorej padol granát na dvor. Zasiahol starú mamu, ktorá zomrela, rodine sa podarilo ukryť v pivnici. Videl som desaťročné dieťa, ktoré toto muselo celé zažiť,“ spomína Jaro Bekr. „Každá zo škôl musí mať bunker. V tomto prípade je to výborné, na jednej zo škôl nám rozprávali, ako sa v tomto bunkri schovávalo až 70 rodín. Niektoré týždeň, iné mesiac. To si ani neviem predstaviť,“ dodáva. Sám však hovorí, že deti síce žijú v neustálom strese, ale dokážu sa s ním vyrovnať aj vďaka školám. Jaro Bekr si miestami neuvedomoval, že sa nachádza v školách v krízovej oblasti. Ako tvrdí, často práve vďaka školám deti zabúdajú na to, čo sa nachádza vonku. „Deti nám počas celej návštevy hovorili len jediné – chcú mier a aby sa už nestrieľalo,“ uzavrel Jaro Bekr.

Úlohou Samuela Majdeka je priblížiť život ukrajinských detí slovenským mladým ľuďom prostredníctvom sociálnych sietí. Na Ukrajine viedol s miestnymi študentmi dlhé rozhovory aj o živote na Slovensku a svojej práci. „Cesta na Ukrajinu bola pre mňa naozaj silným zážitkom. Napriek nepriaznivej situácii na východe krajiny boli študenti, s ktorými som sa stretol v miestnych školách, pozitívne naladení a plní energie. Bolo vidieť, že školy týmto deckám okrem vzdelania ponúkajú aj pocit bezpečia či miesto na socializáciu, čo je pre nich v ťažkých časoch obzvlášť dôležité. S mnohými z nich som dodnes v kontakte, a to hlavné, čo si želajú, je mier. Držím im palce,“ vyhlásil Samuel Majdek.

„Deti na Ukrajine žijú v neustálom strese a strachu. Úlohou UNICEFu a Európskej únie je pomáhať nielen s obnovou škôl, ale pomáhať aj samotným deťom,“ vysvetľuje projektová manažérka UNICEF Slovensko Erika Szabóová. UNICEF a EÚ obnovili v rokoch 2015 a 2016 v Doneckej a Luhanskej oblasti 60 vzdelávacích zariadení a v obnove sa pokračuje aj naďalej. Samotnou obnovou či vystavaním základných hygienických zariadení sa to neskončilo. UNICEF a Európska únia rozbehli aj terapeutické programy pre deti, ktoré po prežitých traumách potrebujú psychologickú pomoc alebo tréning životných zručností. „V Doneckej aj Luhanskej oblasti sa nachádza množstvo pozostatkov výbušnín a nevybuchnutých mín. Aj nás samotných varovali, aby sme nechodili do blízkosti rozstrieľaných budov. Rovnaké školenie absolvujú aj deti na školách vďaka edukačným programom zameraným práve na zaobchádzanie s nevybuchnutou muníciou,“ dodáva Erika Szabóová.

Krátky dokument z cesty nájdete tu: https://www.facebook.com/UnicefSlovensko/videos/1233980536653128/