Otvorené nebo je silný príbeh o dvoch rozdielnych svetoch, dvoch odlišných ľuďoch, ktorých však spoja zakázané city… Príbeh o veľkej nádeji a čistej prvej láske.
Barborka vyrástla v pekle. Nikdy sa nebála strašidiel pod posteľou, pretože vedela, že skutočné príšery sa ukrývajú v ľuďoch. Pozná hlad, zimu aj strach. Nikomu neverí a riadi sa teóriou prežitia z ríše zvierat – prežijú len tí najsilnejší. Jediným svetlým bodom v jej živote sú jej malí bratia, o ktorých sa od narodenia stará a ochraňuje ich.
Matej vyrástol v milujúcej rodine, v bezpečnom
a podporujúcom prostredí. Nikdy nebol hladný. Nikdy mu nič nechýbalo. Jeho život je plný svetlých bodov.
Ich svety by nemohli byť odlišnejšie, no napriek tomu dve mladé srdcia zahoria vášňou i zakázanými citmi. V objatí prvej lásky Barborka sníva o lepšej budúcnosti. Na chvíľu si dovolí mať nádej. Ale naozaj len na chvíľu…
Hovorí sa, že v láske a vo vojne je dovolené všetko. Nikto ju však nevaroval, ako ľahko sa môže láska zmeniť na vojnu.
„Tento príbeh je najsilnejším v mojej tvorbe,“ povedala autorka Michala Ries pre podcast Knižný kompas. Sama je nesmierne citlivá a niektoré témy vedia v nej dlho rezonovať. Tak to bolo aj s príbehom Barborky a Mateja. „Spracovať takúto tému do príbehu mi akoby pomôže to v sebe uzavrieť,“ dodáva.
Pozrite si video s autorkou Michalou Ries:
V knihe využila svoje skúsenosti z práce profesionálneho náhradného rodiča, keď pracovala v detskom domove a mala v starostlivosti deti 24/7. Stali sa súčasťou jej rodiny a domácnosti, tak tam niekde jej skrsla myšlienka na tento príbeh. „Tento príbeh som poňala z pohľadu dievčaťa, ktoré pochádza z nefunkčnej rodiny, z neuveriteľne zlých podmienok, zažila chudobu, odriekanie a mňa zaujímalo, čo sa stane, keď sa takéto dieťa ocitne v milujúcom prostredí. A aký človek by z nej mohol vyrásť,“ vysvetľuje Miška Ries.
Vstanem z postele a prejdem do kuchyne.
„Mama, to dievča nie je v pohode. Rob s ňou niečo.“
„Má meno. Volá sa Barborka.“
„Viem, ako sa volá.“
„Ani raz som ťa nevidela usmiať sa na ňu. Prečo?“
„Aby si si nemyslela, že s ňou flirtujem?“
Mama sa zasmeje. „Toho sa naozaj nebojím.“
„Prečo? Je mladšia len o štyri roky.“ Usmievam sa, aby si nevšimla, že jej odpoveď ma naozaj zaujíma. Je vychudnutá, strhaná a bledá, ale nie je škaredá. Má krásne oči.
„Štyri roky vo vašom veku sú ako večnosť, Matej. Je to ešte len dievča a ty už si muž. Navyše, Barborka je úplne iný typ dievčaťa než tie, ktoré si vyberáš ty.“
Vypočujte si úryvok.
Číta Zuzana Jurigová Kapráliková:
Milan Buno, knižný publicista