Aj napriek tomu, že írske hlavné mesto Dublin nepatrí k najnavštevovanejším európskym metropolám, tak si sem mnoho ľudí nájde cestu. Kto však príde, nebude ľutovať pretože farebné uličky, aristokratické paláce či budovy, zelené parky s jazerami či príťažlivé bary sa mu v mysli zapíšu natoľko, že sa bude chcieť opäť vrátiť. Do toho sa primieša živá hudba, typické írske pivo, dobrá nálada a kúsok zázračného Írska je na svete.
Ranné ulice Dublinu sužuje „londýnske počasie“ plné hmly a ťažkej sivej oblohy, no akonáhle začne ožívať mestská tepna O´Connell Street, zázračne sa vyjasňuje. Desiatky obchodov, pubov, reštaurácii, sem tam nejaký hotel, hostel, čierne taxíky, modro-žlté doubledeckre a ľudia náhliaci sa do práce. Takto pôsobí ulica O´Connell každý deň, ale pre človeka, ktorý sa do írskeho hlavného mesta zatúla po prvý krát, je nesmierne zaujímavé ocitnúť sa priamo v centre diania. Za sochou O´Connella sa otvorí nádherný pohľad na zelenú kupolu Colnice na brehu rieky Liffey. Aj ona, podobne ako mnoho iných stavieb, vyhorela počas nepokojných rokov formovania írskeho národa, ale našťastie znovu ožila, aby dotvárala panorámu Dublinu. Historické centrum by bez veľkého, univerzitného areálu Trinity College bolo takmer nahé. Trinitiy College pripomína mesto ukryté v Dubline, pretože je úplne odlišné ako moderné centrum plné áut a ľudí. Univerzitu založila už v roku 1592 kráľovná Alžbeta I. a vzápätí sa stala najvýznamnejšou školou celého „zeleného ostrova“. Mnohí študenti vyšli von do zeleného parku a zapojili sa do spoločenských hier od naháňačiek až po hádzanie lietajúceho taniera. Neďaleko od parku je tichá ulička, kde majú dvere pestré farby a okenice zdobia kvety. Tu na rohu ulice vo veľkom honosnom dome sa dokonca narodil významný spisovateľ Oscar Wilde, ktorý dal svetu Doriana Graya. Najväčšia katedrála celého Írska nesie meno svojho patróna svätého Patrika. Z krikľavo zelenej trávy sa dvíha kamenné telo takmer 900-ročnej katedrály s vysokou zvonicou. Podľa legendy priamo na tomto mieste pôsobil v 5.storočí sv.Patrik a krstil nových kresťanov. Kým pri Univerzite nie je problém natrafiť na Oscara Wildeho, tu v katedrále rezonuje meno autora Guliverových ciest Jonathana Swifta, ktorý má pod ťažkou kamennou klenbou svoju hrobku. Ulice zvažujúce sa k niekdajšiemu hradu Dublin Castle dýchajú históriou. Sem tam sa objaví knižnica, múzeum, protestantský či katolícky kostol alebo fontána so sochami. Kedysi z hradného vŕšku vládli Briti, ale časy sa zmenili a dnes je výkladnou skriňou dublinskej architektúry. Kto by čakal hrad plný vežičiek, múrov alebo tajných chodieb, zostal by sklamaný. Dublin Castle je skôr spleť budov poskladaných do seba, ktoré nádherne farebne, ale aj architektonicky spoločne ladia. Najživším srdcom dnešného Dublinu nie je ani historická časť plná múzeí či parky naplnené pokojom, ale farebná štvrť Temple Bar. Leží len pár metrov od nábrežia rieky Liffey a pohltila niekoľko ulíc. Už prvé kroky si dokážu človeka získať, pretože presne takto si Dublin predstavoval či vysníval. Temple Bar si zachoval šarm stredovekého miesta vďaka vydláždeným uličkám. Ľudia sa premávajú sem a tam, prechádzajú sa, alebo rýchlou chôdzou smerujú do vytipovaného podniku. Írske puby, reštaurácie, krčmy sú všade naokolo a žiadna iná dublinská štvrť ich nemá toľko, aby Temple Bar predbehla. Oranžové fasády striedajú červené, o pár krokov prenikavo modré, žlté až sa napokon zmenia na fialové či snehobiele. Aj pre tú pestrosť ľudia milujú toto miesto. Z niektorých pubov sa ozýva živá hudba a vnútri sa čapuje čierne pivo Guiness, ktoré preslávilo Dublin a stalo sa synonymom Írska. Spoza kvetov vyložených pri dverách sa rozvinie na ulicu vôňa rýb. Podávajú tu tradičné „ostrovné“ jedlo Fish &chips, teda kúsky smaženej tresky s hranolkami. Žiadna bodka za mestom nebude krajšia, než návšteva štvrte Temple Bar.
FOTO: Tomáš Kubuš
