Blízkovýchodné Jordánsko nie je len Mŕtve more či svetoznáma Petra, ale na severe krajiny nájdeme poklady v podobe nádherného, starovekého miesta, ktoré hrdo nosí prezývku „Pompeje Jordánska“. Tým mestom je antický Džeraš a dnes ho pretkávajú vykopané ulice, pahorky s rímskymi i byzantskými pamiatkami a svojou aurou presvedčí turistov, že si svoju prezývku určite zaslúži.
Cesta do Džerašu, starovekého mesta na severe Jordánska, vedie cez kopcovitú krajinu, pokrytú starými zelenými olivovníkmi. V diaľke sa už rysujú stopy starovekej minulosti. História antickej Gerasy siahala ďaleko do doby bronzovej. Pomaličky sa vyvíjala, až sa jedného dňa stalo súčasťou rímskeho impéria a zväzku významných miest na Blízkom Východe známych ako Dodekapolis. Rozpínavosť Rimanov mala za následok, že cisár Trajánus nechal vybudovať cesty, po ktorých preplnené obchodné vozy križovali ríšu. Gerasa sa vďaka svojej výhodnej polohe stáva rázom prekvitajúcim obchodným centrom. Jej dôležitosť podčiarkne aj cisárska návšteva v podobe Hadriána. Oblúk vítajúci dodnes návštevníkov na začiatku areálu, postavili obyvatelia pre cisára práve kvôli tejto návšteve. Panovník navštívil mesto v čase, kedy zažívalo svoje zlaté obdobie. Vysoké stĺpy lemovali dláždené ulice, chrámy prekypovali svojou krásou, v Hippodrome medzi sebou súťažili pretekári, obchodníci ponúkali čerstvý olivový olej a z divadiel sa ozývali hlasy antických tragédii. Zlatý vek však nikdy netrvá večne a ako väčšinu miest aj sem sa dostavil úpadok. S príchodom nového náboženstva zničili ľudia kvôli kameňu nádherné rímske stavby a objavujú sa prvé kostoly. Ani táto epizóda v dejinách netrvala večne a v 7.storočí sa celým Blízkym Východom prehnala vlna islamu, ktorá zapustila korene tak hlboko, že tu žije dodnes. Osudovú ranu mestu nezasadilo ani nové náboženstvo, ani ruky dobyvateľov, ale príroda. V roku 749 sa pod Gerasou triasla zem a po skončení z nej ostali len nič nehovoriace ruiny. Na niekoľko dlhých sto rokov upadla do zabudnutia. Začiatkom 19.storočia vzali Burckhardta, objaviteľa Petry, miestni Beduíni k starovekým ruinám a ten ich „znovu objavil“ pre Európu. Dnes patrí Džeraš k najnavštevovanejším miestam severnej časti krajiny. Dá sa povedať, že keby neležala Petra v Jordánsku, práve Džeraš by mal na hlave pomyslenú korunu víťazstva. Za kamenným prechodom sa zrazu ocitneme na rozsiahlej ploche plnej zlatistého piesku. Nie, nie sme na púšti, ale dostali sme sa na Hippodrom, kde sa počas jarných a letných mesiacov konajú historické preteky záprahov. Z kamenných schodíkov tu za vlády rímskych cisárov sledovalo 15 000 divákov so zatajeným dychom každý pohyb koňa ťahajúceho drevený voz. Rozľahlé, oválne námestie je vydláždené kameňmi, cez ktoré si dnes hľadajú cestu malé zväzky vyrastajúcej trávy. Od veľkého námestia sa tiahne široká, dláždená ulica Cardo, ktorá kedysi pretínala mesto. Na mieste, kde sa križovali dve hlavné cesty stál Tetrapylon, no dnes sú z neho už len štyri kamenné štvorce ako stvorené, aby si na nich návštevník posedel. Na konci schodiska sa z ničoho nič odrazu objaví krásny chrám bohyne Artemis. Schodisko po ktorom všetci kráčajú sú vlastne Propylae, alebo monumentálny vstup do posväteného chrámového komplexu. Opracované korintské hlavice chrámu sú malým umeleckým dielom.H Hrdo sa vypínajú k blankytne modrému nebu a každý sprievodca rád ukáže trik s hýbajúcim sa stĺpom. Nerovné podložie či zemetrasenia narušili statiku a tak sa stĺp dodnes hýbe. Stačí pri jeho začiatok pichnúť lyžičku, oprieť sa do stĺpu a lyžička sa zázračne rozochveje. Dnes tu sem tam niekto z domácich predáva pár suvenírov, aby si každý mohol so sebou vziať domov malý kúsok Džerašu a navždy si ho tak uchovať vo svojich spomienkach.
FOTO: Tomáš Kubuš
