Krásna štyridsiatnička otočila svoj život o 180 stupňov a dalo by sa povedať, otáča ho stále ďalej, ale určite nie tak, aby sa vrátila kamsi na začiatok. Ide stále dopredu. Je príkladom ženy, ktorá dokázala skĺbiť kariéru spisovateľky s každodenným životom farmárky, manželky, milujúcej „macochy“ a babičky. V spleti týchto činností si našla ešte čas na cvičenie, kde siaha za súťažnými métami. Podporuje zdravý spôsob života, zdravé chudnutie a kvalitný život. Kedy ste prišli na myšlienku, že by ste mohli písať knihy?
Knihy som milovala od útleho detstva. Milovala som tú vôňu a príbehy hrdinov. Vďaka spôsobu životu, ktorý som si neskôr zvolila, som si raz povedala, že by nebolo zlé pokúsiť sa o niečo také. Pravda je však i tá, keď som sledovala aké knihy vôbec prichádzajú na slovenský trh, tak mi bolo z toho občas i smutno. Plytké, povrchné a častokrát sa ženské romány točili len o jednom a tom istom. Nákupy, milenci, kariéra, škandály. Necítila som z toho žiadne ľudské teplo, ktoré mi tam chýbalo. A aj vtedy som si povedala: ?Je toto naozaj to, čo dnes ľudí zaujíma? Nie je tej povrchnosti vo svete už priveľa?? Našťastie poznám ženské autorky, ktoré dokážu písať aj krásne príbehy žien v ktorých vyzdvihnú našu ženskosť a voňajú človečinou. A tak som napísala prvý román s názvom Tak som to chcela, ktorý sa určitým spôsobom vymyká z tých klasických ženských románov. Neskôr to bol román Nebezpečne blízko a téma znovu odlišná. Ruská mafia, Rómovia, rodinné putá a väzby. Tretí román Nikdy nehovor nie je z môjho života, teda časť z neho. Dnes sa dostáva na pult pokračovanie môjho debutu, tentoraz s názvom Tak sa to stalo.
Zamilované básničky máte vo svojich šuplíkoch?
Priznám sa nikdy som nepísala básničky, ale rada si prečítam i niečo také.
Písanie prvej knihy, koľko trvalo a koľko prepisov ste urobili?
Prvý román som písala približne tri, štyri mesiace. Pamätám si, že to bolo dosť zaujímavé. Ako farmárka som písala dokonca aj medzi zvieratkami. Jednoducho som si sadla do trávy medzi malé húsky a ak mi niečo napadlo, tak som si to zaznamenala. Ale písala aj v noci, skoro ráno. Prepis však netrval dlho, korektúra prechádza aj tri razy, takže tam to trochu trvá dlhšie. Záleží od vydavateľstva. Podľa môjho názoru by mal byť autor knihy naozaj jeho autorom a za svojím dielom by si mal stáť. Čiže, ak sa rozhodne napríklad prerobiť aj polovicu svojho románu len kvôli vydavateľstvu, potom to už nie je jeho dielo. Je to niečo podobné, ako keby sa snažil svoje vlastné dieťa pretvoriť na obraz niekoho, kto ho nesplodil. Aj preto som spokojná momentálne so svojím vydavateľom p. Marenčínom u ktorého mám v tomto naozaj slobodu.
Viete si predstaviť, že by ste písali na písacom stroji a míňali tony papiera?
Tak toto si viem naozaj predstaviť a malo to určite aj svoj význam, dokonca také to svoje čaro. Ja som v niektorých veciach dosť staromódna a milujem istý druh nostalgie, ktorá dokáže vyčariť úsmev na perách. Predstavte si napríklad, že stojíte v zime vonku, všade je nádherné ticho, snehové vločky padajú ako v spomalenom zábere a vy nakúkate dnu cez oblok. Vidíte prítmie v pracovni, praskajúce drevo v kozube a tancujúce plamienky, na stole nočná lampa, šálka voňavej horúcej kávy, starodávna knižnica s množstvom kníh, veľké kreslo, neporiadok z hárkov listov pokrkvaných po zemi. Za stolom sedí usmiata, občas zamračená a niekedy aj plačúca tvár spisovateľa, či spisovateľky a v tom tichu vnímate len to ďobkanie do stroja a teplo príbehu. O tomto to celé je. A aj preto vtedy vychádzala kvalitná literatúra, ktorá dokázala naplniť srdce čitateľa tým, čo potreboval. Ľudskosťou a teplom. To sa dnes nedá povedať o množstve brakov, ktoré vydavateľstvá vydávajú.
V čom bolo písanie druhej knihy iné ako prvej?
Druhú knihu Nebezpečne blízko som písala približne jeden rok. Bolo to náročné obdobie, pretože som si toho musela veľa preštudovať o voroch v zákone, čo je vlastne ruská mafia so starými koreňmi, ktoré mali svoje tradície. Spolupracovala som s mojim dobrým priateľom, českým uznávaným kriminológom Petrom Pojmanom, ktorý je špecialista na rusko jazyčný organizovaný zločin a som mu nesmierne vďačná. Vymieňali sme si kopec emailov, poznatkov, informácii, neskôr sme sa už aj osobne stretli. A tiež mi pomohla komunikácia s mojim ďalším priateľom Kishom Breslawom, ktorý mi pomáhal aj ako editor. Dokázali sme všetko rozoberať snáď aj hodiny. Ale na tomto románe je zaujímavé najviac, že je to vlastne prvý román na Slovensku, dokonca aj v Česku, v ktorom je téma ruská mafia (vory v zákone) a Rómovia. Ja sama mám rómske korene, na ktoré som veľmi hrdá, a aj preto je pre mňa táto kniha výnimočná. Tiež musím podotknúť, že niektoré postavy z ruského podsvetia sú podľa skutočných udalostí. Čitateľ ju musí čítať pomaly, aby pochopil všetko.
Témy ? ako si ich vyberáte, respektíve čo vás pri ich výbere ovplyvňuje?
Život. To je to, čo ma ovplyvňuje pri písaní. Tá téma príde postupne a nie vždy sa dej príbehu odvíja tak, ako my autori chceme. To pozná každý z nás, ktorý píše. Postavy si s nami občas robia, čo chcú. A tak to má byť, vtedy ten príbeh žije.
Dnes máte na svojom konte 4 knihy, inšpirácie je určite stále dosť, máte nejaký cieľ, koľko chcete napísať alebo to necháte na osud?
Skutočné umenie je napísať jednu a poriadnu knihu, na ktorú nezabudnú celé generácie. Nie je umenie napísať ročne tri, štyri knihy. Veď sa pozrite ako sa to dnes robí. Čitateľ zabudne o mesiac, o čom kniha bola. Chápem a rešpektujem, že doba je dnes iná a vydavatelia sú nútení ísť touto cestou, ak chcú na knižnom trhu prežiť. Len jedna jediná kniha je pre mňa naozaj pokladom a tou je Krstný otec.
Kto vás najviac podporuje a povzbudzuje, aby ste písali?
Premýšľam. Mala by som povedať rodina, priatelia a podobne. Samozrejme som im vďačná. Ja však napíšem len jedno. Najviac vďačím svojmu manželovi Jánovi, ktorý má niekedy so mnou naozaj veľkú trpezlivosť. Ja som totiž typ ženy, ktorá je veľmi kreatívna, temperamentná a mám neustálu potrebu skúšať svoje hranice možností. Myslím si, že keby som bola klasická žienka domáca, nemalo by to v našom vzťahu to správne korenie. Miluje na mne práve to, aká som. A on to vie.
Mestské dievča sa stalo farmárkou ? dobrý námet na knihu…
Taká kniha už je vonku. Volá sa Nikdy nehovor nie.
Drvivá väčšina žien po svadbe a ešte k tomu ak si zvolí život ako vy ? na samote s množstvom zvierat upustí od maľovania, od moderného obliekania sa, či prestane dbať pozorne o svoj výzor. Vy ste urobili asi všetko naopak ?začali ste cvičiť, chudnúť, staráte sa o výzor viac ako niektoré herečky… Prečo?
Chcem vyvrátiť mýtus o ženách žijúcich na samote, či na dedinách. Každá žena bez rozdielu farby pleti, kilogramov, povolania, vzdelania, bohatstva, či chudoby by sa mala o seba starať tak, aby bola spokojná sama so sebou a aby vyzerala ako žena. Nie je dobré, ak žena prestane o seba dbať. Veľa z nich zasvätí takmer všetok čas pre rodinu, pre manžela, pre deti. To je v poriadku, pretože sú nielen manželkami, ale i matkami a ich čas na je roztrhanie. No pekne upraviť sa dokáže každá jedna z nás a zaberie nám to len pár minút. Pár minút pre seba si predsa nezaslúžime za to, čo robíme, nie? Ja myslím, že áno. Ja sama som si nikdy nepotrpela na drahé krémy proti vráskam, či na značkové oblečenie, drahé kabelky a parfumy. A dodnes si na to nepotrpím, proste v tom nevidím zmysel. Pokojne si na seba oblečiem šaty na pätnásť eur a môžem v nich vyzerať lepšie, ako nejaká herečka na červenom koberci. To čaro sex apelu ide z vnútra ženy. Pozrite sa napríklad na takú Sophiu Loren. Dokáže vyzerať rovnako skvele v drahých šatách ale aj v gumákoch. V tomto je tá ženská mágia. Byť si vedomá svojej ženskosti a vedieť ju aj vyzdvihnúť.
A chudnutie, cvičenie?
To bolo u mňa na dlhé lakte už roky. Neustále som zápasila s kilečkami navyše. Mala som dve možnosti. Buď sa zmierim s tým, že budem mať celý život nadváhu a budem dychčať pri každej fyzickej námahe, alebo proste s tým zatočím raz a navždy. Vybrala som si druhú možnosť a som spokojná. Vďaka špecialistovi na premenu p. Júliusovi Karabinošovi a Lenke Bórikovej (mimochodom krstní rodičia mojej knihy Nikdy nehovor nie) sa mi to úspešne podarilo. Schudla som kvôli sebe a moje zdravie a aj vonkajšok sa mi tým krásne odvďačilo. Veľa nájdete na mojej facebookovej stránke: https://www.facebook.com/pages/FITNESS-PREMENA-KROK-ZA-KROKOM/1515415232014066?fref=ts. Verím, že vás inšpiruje.
Vaše ciele sú zaujímavé, podeľte sa s nami nielen o ne, ale možno aj o recepty…
Zamilovala som sa do fitness, do zdravého stravovania, do činiek a železa natoľko, že si chcem splniť ďalší sen. Budúci rok sa chcem venovať príprave na súťaž a verím, že sa mi to podarí. Plním si všetky sny, ktoré mi život ponúka, a to je na tom to najkrajšie. Neprežívam, ale žijem. A na to nepotrebuje človek peniaze, stačí proste len veľmi chcieť a ísť za tým.
Chystáte knihu zdravého stravovania?
Už som na tom nahovárala môjho vydavateľa p. Marenčína, tak uvidíme. Ale veľa receptov nájdu čitatelia i v mojej novinke Tak sa to stalo, ktorá je momentálne už na knižných pultoch. Recepty sú vyskúšané a veľmi chutné. Dokonca nesú v sebe aj kúsok mágie a lásky. Nájdete v nej recepty ako sú napr. Vášnivá morka, Koláčiky šťastia a pod.
