Pevné zdravie a nezlomná chuť pracovať, ponúknuť svetu čo najviac kvalitnej muziky – to sú najkrajšie dary, ktorými oplýva dnešný sedemdesiatnik, klarinetista a saxofonista Félix Slováček. Dnes bude mať slávnostný koncert v pražskej Lucerne, kde ako hosť nebude chýbať ani jeho súputník Karel Gott.
Bývalý člen Orchestra Karla Vlacha, dlhoročný sólista Orchestra Ladislava Štaidla, ktorý sprevádzal dlhé roky speváka Karla Gotta a neskorší šéfdirigent Tanečného orchestra Československého rozhlasu, ktorý dnes diriguje pod pozmeneným názvom ako svoj vlastný Big band. Už tridsaťštyri rokov žije s herečkou Dagmar Patrasovou, s ktorou vychovávajú svoje dve deti, Félixa a Aničku.
Kedy ste si uvedomili, že muzika je to, čo vás bude živiť?
Počas štúdií na Janáčkovej akadémii múzických umení som už mal alt saxofón a začal som sa obzerať po swingových skladbách, aj som ich začal hrať
Podporovali vás na vašej muzikantskej ceste rodičia?
Nie. Otec chcel mať zo mňa doktora (smiech). Dlho ešte hovorieval: chcel som mať syna doktora a mám komedianta. Príliš ľahko to neprehrýzol, trvalo to veľmi dlho…
Presviedčali ste ho, že jedine povolanie saxofonistu je to, čo vás môže urobiť šťastným?
Debatoval som sním skôr takou formou, že doktori síce liečia, ale že existujú aj psychiatri, ktorí používajú rôzne liečebné metódy, aj hudbu a tak že v podstate som doktor, pretože liečim ľudí muzikou (úsmev). Dokonca prvé kvarteto, ktoré som mal sa menovalo Jazz Sanatorium.
Orchester Ladislava Štaidla bol hniezdom hviezd. Vyrástli v ňom samotný Ladislav, ktorý hral na klavíri, na gitaru, trubkár Václav Týfa, skvelý, známy klavirista a aranžér Rudolf Rokl, ktorý už nie je medzi nami, bubeník Jan Žižka, vy ako saxofonista… Už ste sa tam stretli tak silne talentovaní alebo ste sa postupne vypracovali?
Skutočne to boli páni, ktorí mali za sebou nielen školy, ale i nadanie. Navzájom sme sa ovplyvňovali a chceli sme byť najlepší. Tam neprichádzalo do úvahy, aby sa niečo len tak „vrzalo“. Všetko muselo byť perfektné. Keď si aj dnes tie nahrávky vypočujete, alebo vypočujeme i my, nehanbíme sa za ne, sú kvalitné a stále sa dajú použiť. Som na ne stále pyšný…
Čím viac ste sa presadzovali vy muzikanti, tým menej priestoru sa ušlo hlavnej hviezde Karlovi Gottovi, ako to prežíval?
Myslím si, že sólisti mali priestor a veľký úspech. Šlo o to, aby celý koncert mal patričný úspech, čiže loď, na ktorej sme spoločne plávali, bola o to hodnotnejšia, čím viac skvelých výkonov zaznelo.
Máj je nielen lásky čas, ale aj mesiac, v ktorom oslavujete narodeniny, tohto roku celkom okrúhle – sedemdesiate… Ako sa cítite?
Výborne. Naozaj, mám šťastie, že som celoživotne v podstate zdravý človek. Akurát táto dlhá zima ma mierne vyhodila z rytmu, mal som problém s prieduškami, ešte to nie je celkom čisté. Ale s chorobami som v pohode, obchádzajú ma. Dúfam, že to ešte vydrží pár rokov. Aj keď sa nemôžem pozerať na svoje rodné číslo, cítim sa naozaj skvele. Karel Gott príde tiež na môj jubilejný koncert, ktorý v Lucerne, potom mám množstvo ďalších. Napríklad idem v júni do Šanghaja, kde odohrám 5 koncertov, stále sa niečo deje.
Baví vás lietať také dlhé lety ako Šanghaj, USA, kde pomerne často vystupujete?
Veľmi ma to baví. Môj brat bol kapitánom airbusu, takže trochu to mám v krvi. Niečo vypijem, niečo zjem, pozriem si dva filmy a som v New Yorku, nemám s lietaním žiaden, ani najmenší problém.
Čomu sa venujú vaše dve deti – Félix a Anička?
Félix vyštudoval pražskú hudobnú akadémiu, absolvoval stáž na vysokej hudobnej škole v Oslo, teraz je umelec na voľnej nohe. Fantasticky hrá na klarinet, ale fakt fantasticky, okrem toho skvele spieva s mojím Big Bandom, ale i bez neho napríklad v muzikále Kapka medu pro Verunku. Teraz skúša v Semafore obnovenú premiéru Kdyby tisíc klarinetu, takže myslím, že mu to celkom ide. Na rozdiel od môjho otca, som ho v jeho hudobných ambíciách podporoval a nechcel som mať z neho lekára, ani nič iné ako chcel on (smiech). Anička je druháčka na hudobno-dramatickom konzervatóriu, krásne spieva, je naozaj všeobecne nadaná na akýkoľvek „kumšt“. Vezme do ruky ceruzku z fleku niečo nakreslí, natočí klip, skutočne talentovaná. Som pyšný otec.
Pán Slováček – na záver k narodeninám – hlavne pevné zdravie!
Aj ja želám všetkým vašim čitateľom zdravie, z pekla šťastie a hlavne dobrú muziku.
foto: autorka
