Fotograf a cestovateľ Filip Kulisev založil v roku 2001 spoločnosť Amazing Planet, ktorá sa sústreďuje na tvorbu kalendárov, kníh, DVD a interiérových brazov. Vystavoval takmer na každom kontinente, stálou expozíciou pod otvoreným nebom sa môže popýšiť na karibskom ostrove Salt Cay. Jeho diela vlastní mnoho sobností – monacké knieža Albert II., Andrej Kiska, Ivan Gašparovič, Vladimír Putin, Hillary Clintonová, herec Will Smith či pápež František a veľa ďalších.
Filip Kulisev má neuveriteľnú schoponosť zachytiť prírodné scenérie, čo mu prinieslo aj množstvo prestížnych ocenení. Napríklad v roku 2012 sa stal Európskym fotografom roka v kategórii Príroda. Je autorom šiestich exkluzívnych monografií, z ktorých je drvivá väčšina vypredaných. V budúcom roku však svojich nadšených fanúšikov poteší novou knihou. Stretli sme sa na brehu Dunaja, na jednej z jeho vernisáží v River Park Gallery, kde si jeho prírodné skvosty môžete pozrieť ešte do 23. júna 2015, dokonca aj v čase, keď je galéria zatvorená, pretože televízna obrazovka sprostredkúva pohľady na jeho úžasné diela.
Filip, čo pe teba znamená táto výstava a koľká je v poradí?
Koľká v poradí, priznám sa, netuším, nerátam to, niečo okolo 180 ich bolo doma aj vo svete, ale to nie je podstatné. Viac ma na tom baví, že je to veselé, optimistické, že ľudia sú spokojní, nadšení. Príroda je to, čo nás spája, ja to vnímam v tomto kontexte.
Zaujímavé je rozloženie obrazov –na jednom paneli Jelka a oproti Hawai…
Celá táto výstava plus ďalšie obrazy poputujú do Clevelandu, kde 26. septembra 2015 otvorí výstavu podpredseda vlády pán Miroslav Lajčák, a aj preto je rozdelená na tri časti. Jedna časť je americká, druhá časť je svet – všetky kontinenty a tretia časť je slovenská. Keďže som Slovák, slovenská časť bude obsahovať krásy Slovenska – hrady, zámky, drevené kostolíky, letecký pohľad na Bratislavu a mnohé iné.
Máš dobrý pocit z toho, že šíriš touto formou dobré meno Slovenska?
Určite, lebo veľmi dobre vieme, že sme malá krajina a málokto tuší o našej existencii, zaraďujú nás k bývalým krajinám Juhoslávie alebo k Rusínom. Ľudia si potom vo svete dávajú do súvislosti moje fotky s krajinou, z ktorej pochádzam a je to pre mňa aj pocta, že to môžem robiť a prispieť k zviditeľneniu Slovenska vo svete.
Keď stretneš človeka, ktorý prvý raz počuje o existencii Slovenska, čo mu ako prvé povieš o našej krajine?
Niekedy som prekvapený, na čo sa ma pýtajú. Samozrejme je rozdiel baviť sa o Slovensku s človekom z osady, ktorý nemá prístup k internetu a s človekom vzdelaným a s prehľadom. Stretávam sa s bizardnosťami, že si myslia ľudia, že tu chodíme na kočoch ťahaných koňmi, vtedy ukážem fotky nielen krásne scenérie Slovenska, ale napríklad aj z domu, že máme aj kúpeľne a sme civilizácia, aj keď nie všetci ľudia sa tu majú dobre. Snažím sa ukázať tú optimistickejšu stránku Slovenska.
Máš predstvu koľko približne fotiek si počas svojich potuliek po svete nafotil?
Uf, toto je pre mňa jeden z najnepodstatnejších údajov, lebo nehovorí o ničom. Som fotograf, ktorý fotí veci, ktoré sa mu páčia, nechodím všade s fotoaparátom ako paparazzi. Fotím cielene, fotiek veľa nerobím, som odchovaný na negatívoch a diapozitívoch, tak nie som zástancom nafotiť veľa a potom z toho vyberať. To je pre mňa utrpenie. Fotím naozaj len čo vidím, že si zaslúži fotku.
Máš ešte vysnívané miesta, kde by si chcel fotiť?
Určite, bolo by smutné, keby som si povedal, všade som bol a všetko som videl, môžem to zabaliť. Vždy sa teším na nové destinácie, nové cesty, s partnerkou sa radi vraciame aj na miesta, kde sme už boli. Nie je mojím cieľom robiť si čiarky, kde všade som bol a čo som videl, či navštíviť všetky krajiny. Rád si vychutnávame prírodu, aj keď nefotím, preto vyhľadávam krásy prírody, hľadám miesta, kde je čo najmenej ľudí. Nech je to naozaj všetko o krásach prírody, ktorá ma stále fascinuje.
Niektoré fotografie vyzerajú doslova a do písmena ako namaľované…
Sú to samozrejme špeciálne vyberané miesta, cielené veci, kde štruktúra a farebnosť je výnimočná, ja som len ten, ktorý to odfotí, nič viac a nič menej.
Aké jednoduché… Ako si prišiel na to, že chceš byť fotografom, a že to bude príroda, čo bude tvojou dominantou?
Ako dieťa som si kreslil mapky, študoval krajiny, hlavné mestá, miloval som zemepis, potom sme začali s mojou polovičkou cestovať a z hobby sa stala práca.
Nezmenilo sa nič? Keď sa z hobby stane práca, nie je to otravné?
To ako to robíme, že nie sme voči nikomu a ničomu zaviazaní, len musíme ustrážiť, aby sa to vykrylo finančne, je sloboda, ktorú na tomto povolaní milujeme. Robíme knihy, kalendáre, DVD, obrazy a výstavy po celom svete – to je komerčná stránka našej práce, s partnerkou sme skvelý tím, koníčka sme spojili s prácou, čo je v konečnom dôsledku veľmi príjemné. Keby som sa ešte raz mal narodiť, tak presne takto si predstavujem život, som spokojný.
Najbližšie plány?
Pár týždňov pobudneme na Slovensku, potom plavba v Rusku, ktorá bude viac relax ako práca, potom zase domov, Monako, Kanada a USA, kde vlastne bude spomínaná výstava. V strede októbra odlietame do Austrálie fotiť západ asi na tri týždne, potom expedícia na Šalamúnove ostrovy, čo bude dosť komplikovaná cesta a vrátime sa niekedy v strede decembra.
Ako vyzerajú tvoje dovolenky popri tejto úžasnej práci?
To je napríklad tá plavba. Milujem plavby, zábery odtiaľ budú vedľajší efekt, čím viac dní som na lodi, tým viac relaxujem pohľadom na oceán.
Máš chvíle keď foťák nechceš ani videť?
To je väčšina môjho času (smiech). Ja naozaj nie som fotogaf, ktorý vstáva ráno a siaha po fotoaparáte a púšťa ho z ruky večer, keď si líha do postele. Fotím, čo ma baví – to je príroda, tú najfotografickejšiu, najkrajšiu nachádzam v exotických krajinách, kde je málo ľudí. Keď nefotím, triedim fotky, kujeme nové plány, prečítam si časopis na úplne iné témy ako cestovanie alebo pozerám na oceán…
FOTO: Filip Kulisev; SITA; Anna Olvecká
