Škótsko vie rozpútať širokú škálu príjemných pocitov. Stalo sa synonymom pre hmly, jazerá, údolia, kopce a odľahlosť, ktorá sa rozlieva Vysočinou. Práve ona patrí k najlákavejším oblastiam celej krajiny a dokáže si Vás pripútať svojou mágiou. Mestečko Fort Williams leží v srdci škótskej Vysočiny a hoci je pomerne malé, jeho okolie je nabité krásou viac než čokoľvek iné.
Z Ediburghu to je sem do srdca Vysočiny cesta dlhá niekoľko hodín, ale človek nebude ľutovať ani kilometer, pretože má pocit, akoby sa neustále naokolo niečo dialo. Najväčšie škótske jazero Loch Lomond sa odrazu stratí a krajina sa natiahne k oblohe, aby sa mohli pomedzi jej kopce vyrysovať krásne údolia. Medzi to najznámejšie, ležiace len pár kilometrov pred Fort Williams patrí údolie zvané Glencoe, ktoré stráži trojica skalnatých štítov, kde sa ešte aj počas zimy drží snehová prikrývka. Práve tu sa odohral slávny masaker škótskeho klanu MacDonaldovcov, ktorý dodnes straší v škótskej histórii a vie rozpútať vášne. O niekoľko kilometrov sa na brehu jazera Loch Linnhe objaví Fort Williams. Má síce len necelých 10 tisíc obyvateľov, no aj tak je druhým najväčším centrom celej škótskej Vysočiny a hlavné centrum západu krajiny. Fort Williams nemá veľmi starú históriu, ale tá koniec koncov ani nie je tým hlavným ťahákom. V dejinách sa blyslo niekoľko krát, najprv keď rástlo po tom ako spravil do Škótska inváziu slávny Oliver Cromwell a hovorilo sa o ňom aj počas známych Jakobitských povstaní v polovici 18.storočia. Dnes pôsobí dojmom útleho mestečka, kde sa čas prevaľuje podobne ako hmla nad okolitými jazerami. Nikto sa nikam nenáhli a z fasád okolitých domov a z ulíc sa rozlieva pohoda. Hlavná ulica High Street je jedinou tepnou, ktorá pretína naprieč celé mesto a celý jej život sa sústredí priamo sem. Menšie námestie ozdobené sochami, kostolom a kamenným hotelom vyplní trávnik a tak sa tu stretávajú ľudia. Ak je čo i len na chvíľku pekne a slnečno, hneď sa na trávniku objavia posedávajúci ľudia či celé skupinky. Predtým, než sa naplno rozvinie ulica High Street sa ešte za neveľkým kamenným múrikom ukrýva protestantský kostol so starým cintorínom. Niektoré náhrobky sú umeleckými dielami a nechýbajú tu ani tradičné keltské kríže, aké nájdeme aj v Írsku. Hlavnú tepnu mestečka dotvárajú červené poštové schránky a tradičné telefónne búdky. To aby človek nezabudol, že sa stále nachádza vo Veľkej Británii. Obe strany ulice lemujú rôzne obchodíky, podniky, puby a reštaurácie. Len sem tam sa ulica rozšíri, alebo z nej vybieha niekoľko menších uličiek ponárajúcich sa hlbšie do mesta. Medzi najčarovnejšie miesta patria tradičné, škótske puby. Majú farebné, niekedy krikľavé fasády, zdobia ich nápisy, výroky či obrázky a v neposlednom rade aj rôzne štíty. Už z vonku pôsobia nesmierne príťažlivo, no ich krása tkvie vo vnútri. Puby nie sú veľké, ale majú atmosféru kvôli ktorej sa sem oplatí prísť, sadnúť si za ťažký, masívny drevený stôl, objednať pintu tmavého, silného piva a nasávať atmosféru miesta. Škóti si k pivu objednajú aj tradičné jedlo zvané haggis, no pre človeka, ktorému nič nehovoria vnútornosti by sa to nedalo odporúčať. Atmosféru škótskeho pubu napokon vyšperkuje živá hudba, ktorá tu nesmie jednoducho chýbať. Fort Williams nechytí za srdce len svojimi domčekmi roztrúsenými pozdĺž hlavnej ulice, ale aj nábrežie na brehu jazera Loch Linnhe má čosi do seba. V malom prístave kotví niekoľko lodí ponúkajúcich vyhliadkové plavby, ale len zopár z nich pláva v diaľke. Krajšie je kráčať nábrežím a nechať pohľad ponárať sa do chladného jazera nad ktorým sa vznáša hmla. Bez nej by Vysočina nebola Vysočinou.
FOTO: Tomáš Kubuš
