Genezaretské jazero na severe Svätej zeme je miestom, kde sa kedysi diali zázraky. Zázračným miestom je však aj dnes pretože na jeho brehoch nájdeme krásu starobylých miest, moderných centier, ale aj životodarnú vodu, ktorá má v tejto časti sveta väčšiu cenu než zlato. Krajina naokolo je nasiaknutá biblickými príbehmi a človek si jazero jednoducho zamiluje.
Kto prichádza ku Genezaretskému jazeru z juhu, toho prekvapí koľko tvári mu nadstaví Svätá zem. Úrodné nížiny Samárie s takmer červenou pôdou sa tiahnú na sever, aby sa premenili na pahorky v krajine zvanej Galilea. Genezaretské jazero má v týchto končinách viacero názvov a niektorí ho poznajú pod menom Galilejské more, iní zase ako Tiberiadské jazero, no domáci mu povedia aj Kinneret. Nie je veľké, veď keby sme ho chceli prejsť po obvode, prešli by sme len 53 kilometrov, avšak voda tu na Blízkom Východe je vzácnejšia než zlato či kadidlo a preto je nesmierne významné. Bez jazera by Galilea stratila svoju perlu a rieka Jordán svoju vodu. Azda najznámejším miestom na brehu Genezaretského jazera je miesto zvané Tabgha. Dnešná Tabgha nie je mestom v našom ponímaní, ale skôr spleť niekoľkých významných miest ozdobených svätostánkami. Ten najdôležitejší leží v príjemnom opojení voňavých stromov a za svojimi múrmi ukrýva miesto, kde sa odohral zázrak rozmnoženia chlebov a rýb. Kostol tu postavila ešte Byzantská ríša, no Peržania ho začiatkom 7.storočia zničili a na ďalších takmer 1300 rokov tu nevyrástlo nič, čo by toto významné miesto pripomínalo. Až začiatkom 20.storočia tu objavili byzantské dedičstvo v podobe slávnych mozaík a pred vyše tridsiatimi rokmi tu ožil dnešný kostol. Niektoré skupinky vošli dnu a zotrvávajú tu v tichej modlitbe, iné stoja na kamennom nádvorí a rozprávajú si príbehy, ktoré sa stali nesmrteľnými. Pred oltárom sa vyníma krásna byzantská mozaika znázorňujúca dve ryby a košík s piatimi chlebami. Pár desiatok metrov odtiaľto sa medzi stromami ukrýva ďalšie zaujímavé miesto. Aj tu stojí kostol, no na prvý pohľad je podstatne starší. Postavili ho z čierneho bazaltu a nad jeho telom sa dvíha kostolná veža pripomínajúca maják. Vo vnútri spočíva masívny kameň známy pod názvom Mensa Christi.. Podobne ako pri prvom svätostánku aj tu panuje podmanivý a uchu lahodiaci pokoj. Kostol Petrovho primátu ako sa správne nazýva je aj miestom, kde mal Ježiš darovať svätému Petrovi pomyselnú vládu nad cirkvou a Peter sa tak stal prvým pápežom katolíckej cirkvi. Koľko príbehov nasiakla zem po ktorej kráča a tu každý pochopí prečo nosí táto zem prívlastok svätá. Kostol stojí pár metrov od brehov jazera a tak je Tabgha aj skvelým miestom na to, aby si človek namočil nohy a len tak bez slov hľadel na Golanské výšiny, ktoré sa rozprestreli na druhom brehu. Južná strana Genezaretského jazera je iná ako všetky ostatné. Práve tu sa totiž z jazera zrodí rieka Jordán, ktorá si odtiaľto razí cestu až k brehom Mŕtveho mora. Jardenit ležiaci na brehu jazera stojí priamo na rieke Jordán. Bez nej by Jardenit neexistoval. Ľudia ho poznajú ako miesto, kam sa môžu prísť nechať pokrstiť a mnohí to stále využívajú. Ročne sem príde obnoviť svoj krstný sľub alebo sa nechať pokrstiť takmer pol milióna veriacich. Podľa kresťanskej tradície sa za miesto Kristovho krstu nepovažuje Jardenit, ale Betánia neďaleko Mŕtveho mora, no počas konfliktov v 20.storočí bola často odrezaná od bezpečného sveta a tak sa v roku 1981 rozhodli vybudovať Jardenit, aby sa ľuďom neodoprela možnosť krstu v posvätnej rieke. Niekoľko postáv v snehobielych rúchach sa ponára do teplej vody a pláva v posvätnej rieke. O pár metrov ďalej asistuje dvojici ortodoxný kňaz v ťažkom kňazskom rúchu. Spev, modlitby, čítanie z Biblie, do toho škrekot vtákov. Chvíľku stoja vo vode až sa napokon na niekoľko sekúnd ocitnú pod jej hladinou. Je veľmi zaujímavé sedieť na brehu a sledovať rituály a odhodlanosť ľudí. Každý sa tú môže namočiť, hoci len nohy a vychutnať si tak pocit toho, že sa ich dotýka voda z Jordánu.
Pripravil Tomáš Kubuš
