Spojené arabské emiráty sa stali synonymom pre Dubaj. Ten je dnes dostupnejší, než kedykoľvek predtým a tak sa nám otvára cesta aj do iných, takmer neznámych končín tejto zaujímavej krajiny. Ak si chcete oddýchnuť v tichu od nákupných centier či rušných bazárových štvrtí, vyberte sa do oblasti zvanej Hatta, kde Vás obklopia vysoké, špicaté skaliská, kamenné púšte a tiché pevnosti.
Emirátska oblasť Hatta so svojim tichým kráľovstvom leží cca 250 kilometrov východne od svetoznámeho Dubaja. Cesta však vďaka kvalitným vozovkám ubieha nesmierne rýchlo a tak sa človek ani nenazdá a ocitne sa v Hatte. Ešte predtým ho však čaká jedna zaujímavosť, pretože sa na chvíľku ocitne v exotickom Ománe. Najkratšia cesta totiž pretína ománske územie a obe krajiny sa dohodli, že ak turisti tadiaľto len prechádzajú, netreba im riešiť žiadne víza či pasy. Žiadna hranica, žiadne kontroly, len zrazu sa namiesto emirátskych zástav na stožiari objavia ománske vlajky. Aj portrét dubajského šejka na chvíľku vystriedal sultán Qaboos. Pred Hattou sa objaví miesto zvané Wadi Khamees, kde sa medzi vysokými skaliskami nachádzajú malé, priezračné jazierka plné vody. V tejto vyprahnutej krajine sú malým zázrakom a preto niet divu, že ich domáci milujú. Veľmi často zbalia svoje piknikové náčinie do auta, odvezú sa sem medzi skaly a strávia tu celý deň kúpaním, posedávaním vo vode, pitím kávy, čaju a dlhými rozhovormi. Príroda je tu skutočne nádherná. Hatta môže vyzerať ako miesto na ktoré kedysi dávno zabudli. Iné veľké centrá v Emirátoch, ktoré sa tiahnú pobrežím sú bohaté, neustále sa menia a prúdia do nich ľudia s vidinou lepšieho života a práce. Tu v Hatte obklopenej vysokými kopcami pohoria Hadžar ležiacej na hranici Emirátov s Ománom sa zastavil čas. Od doby kedy sa v Emirátoch začalo ťažiť čierne zlato sa tu akoby nič nezmenilo. Vyrástlo tu niekoľko hotelov či komplexov, ale človek má aj tak pocit, že sa ocitol v Emirátoch zo začiatku storočia. Vtedy ešte ľudia ani nesnívali, že za pár desiatok rokov sa krajina ich otcov tak radikálne zmení. Lákadlom Hatty je centrum tradičnej kultúry. Ako celá Hatta aj z dnešného múzea dýcha atmosféra zabudnutých Emirátov. Palmové chatrče barasti vo vnútri ukrývajú tradičné vybavenie. Obrovské kovové tácky na ktoré sa servírovalo jedlo, kanvičky na kávu s miniatúrnymi pohárikmi, kanvice na čaj, palmové rohožky, beduínske koberce na zimu či košíky na datle. Iné miestnosti sú tiež skromné, ale pomerne vkusne zariadené. Obvod miestnosti obiehajú vankúše a v strede je kávová súprava. Rituál pitia kávy je v miestnych ľuďoch tak hlboko zakorenený, že sa žiadne stretnutie či obrad nezaobišiel bez voňavého nápoja z rozdrvených kávových zŕn. Bývalá vojenská veža stojí v rohu celého komplexu a kedysi v nej sedávali strážcovia sledujúci okolie. Dokonca sa jeden z nich premenil na figurínu a dodnes hlaveň jeho pušky mieri cez úzke okienko na vyprahnutú krajinu. Pár kilometrov nad Hattou leží veľká vodná nádrž. Je takmer vyschnutá, ale zasadená medzi krásne kopce. Keď naprší, opäť sa naplní vodou, ale nikto nevie kedy to presne bude. Mestečko tvorí zaprášená hlavná ulica a v nej niekoľko malých podnikov s jedlom. Podáva sa kurací či jahňací kebab, grilované kura s rôznymi šalátmi aj omáčkami a k tomu nekonečné množstvo chlebových placiek. Chlapi sedia pri stoloch a nikto tu nepoužíva príbor. Aj v tom sa ukrýva kúsok tradície a zaujímavej skúsenosti. Jedlo tu však vedia pripravovať skutočne skvele, pretože používajú veľké množstvo orientálnych korenín.
Pripravil text a foto: Tomáš Kubuš
