Fínske Helsinki obdarili sudičky príjemnou polohou na brehu Baltského zálivu. Aj preto ich domáci volajú „dcéra Baltu“ a keď príde zima, celé zamrznú. Navonok je mesto pod snehom a ľadom, no pod snehovou prikrývkou veselo žijú jeho námestia, kostoly, tržnice či bary. Ochutnajte zimu v Helsinkách a uvidíte, že sa sem jednoducho hodí.
Helsinský prístav je živým miestom od rána až do večera. Leží len pár krokov od hlavného námestia s mestskými bulvármi a jeho najpôsobivejším miestom je stará, krytá tržnica. Na výber je široká ponuka rýb od údených makriel, cez malé sardinky, až po grilované či marinované kúsky lososa v bylinkovej omáčke. Plátky lososa snáď existujú na sto spôsobov a kto nemá chuť na rybu, nájde tu aj exotiku v podobe medvedieho alebo sobieho mäsa.
Za prístavom na vŕšku sa vypína monumentálna Uspenská katedrála. Jej tehlová fasáda dotvára panorámu prístavu už od konca 19.storočia. Je najkrajším chrámom pravoslávnej cirkvi v Helsinkách a neobíde ho žiaden ruský návštevník, ktorých tu je viac než dosť.
V srdci mesta je zas Senátne námestie s krásnou, snehobielou Katedrálou sv.Mikuláša. Tým Mikulášom bol ruský cár, ktorý sa na výstavbe podieľal a prispel tak v výrazne prepleteným rusko-fínskym vzťahom. Katedrála sa vďaka svojmu významu stala ikonou Helsiniek a preto je v jej okolí vždy rušno. Námestím kráčajú študenti, ktorí sa náhlia do Univerzity alebo knižnice postavenej z jednej strany námestia. Druhú stranu uzatvára Senát, kde dodnes sídli fínsky premiér.
Hlavné ulice sú široké a plné života. Je zima, ľudia sa motajú sem a tam, no akonáhle človek nakukne za okno reštaurácie, kaviarne či baru, všade je plno. Jedna z ulíc vedie mimo centrum k svetoznámej pamiatke, ktorú predstavuje kostol Temppeliaukion vysekaný priamo do skaly. Neskutočné! Kostol otvorili len v roku 1969, avšak hodí sa sem tak, akoby tu bol od nepamäti. Vnútro pripomína jaskyňu, len s tým rozdielom, že sem osadili drevené lavice a jednoduchý oltár okolo ktorého sa nesú symfónie fínskeho skladateľa Jeana Sibelia. V Helsinkách nájdeme aj jeho pomník zasadený do mestského parku. Rozprestiera sa neďaleko zálivu, kam chodia rybári aj v zime loviť ryby. Do ľadu sa vysekajú diery a potom sa už len čaká. Sibeliov pomník pripomína obrovský organ vyrastajúci z prírody okolo. Ľudia si k nim chodia posedieť, prečítať knihu alebo sa len tak započúvať do vetra, ktorý sem tam znie tak, ako by na ne hral.
Prechádzka nábrežím patrí k miestnym koloritom. Sú miesta, ktoré sa až nápadné podobajú na švédsky Štokholm, inde zase v diaľke leží ostrovček Suomenlinna so svojou pevnosťou, zapísanou v zozname UNESCO a medzi najobľúbenejšie miesta tam patrí socha malej morskej víly. Volá sa Havis Amanda a jej nahé telo je oblečené len do jemnej bronzovej patiny, ktorú získala v priebehu storočí. Mnohí domáci o nej hovoria ako o symbole Helsiniek a dokonca podľa jednej verzie má predstavovať znovuzrodenie ich hlavného mesta.
Chcete sa zabaviť fínskym štýlom? Potom musíte prísť na železničnú stanicu. Vnútri je moderná, ale zvonku pripomína skôr historickú pamiatku. Susedné námestie pokrylo klzisko a každý si tu môže zahrať tradičný curling. Púšťať ťažké kamene po ľade je vec na ktorú si po návšteve tohto zaujímavého mesta, vždy spomeniete.
FOTO:Tomáš Kubuš
