Vietnam leží v oblasti juhovýchodnej Ázie a u nás ho vnímame najmä pre ničivú vojnu, ktorá devastovala krajinu a teraz tiež ako šikovných predavačov na našich tržniciach. V skutočnosti je Vietnam unikátnou krajinou, ktorá vyniká nielen svojou pozoruhodnou prírodou, ale aj historickými skvostami, kde si bude človek pripadať ako v rozprávke. Presne takým úžasným mestom je totiž Hoi An, kde sa prelína svet rozprávky Ďalekého východu so skutočnosťou. Kto sa v meste ocitne, ten bude už navždy tvrdiť, že je najkrajším vietnamským mestom.
Mesto Hoi An ležiace v strednom Vietname je synonymom krásy, pokoja a tradičnej architektúry. Jeho meno znie v preklade „pokojné miesto stretnutí“ a kto tu strávi nejaký čas, musí mu dať za pravdu. Hoi An vyrástol v stredoveku na brehu rieky Thu Bon a vďaka svojmu obchodu s koreninami v priebehu 16.a 17.storočia rozprávkovo zbohatol. Do mesta sa nasťahovali najlepší architekti z okolia a premenili ho na výstavnú skriňu vietnamskej architektúry. Dnes je jeho staré mesto pod patronátom UNESCA a za posledné roky ho objavujú turisti z celého sveta. Nie je však preplnené, práve naopak, pri potulkách starými, ošarpanými uličkami v tieni budhistických chrámov a aristokratických palácov má človek pocit, že mu celý Hoi An patrí. Ikonou mesta sa stal Japonský most. Je maličký a pri pohľade z diaľky vypadá akoby sa dal ukryť do dlaní. Je z dreva, obvešaný lampiónmi a doplnený exotickými ornamentmi. Skutočný symbol. Hlavná ulica je podobne ako most plná lampiónov. Večer keď zasvietia musia pripomínať nádhernú nočnú oblohu. Na viacerých miestach sa v Hoi Ane lampióny dokonca vyrábajú a preto nesie prezývku „mesto lampiónov“. Uličky križujú útle usmievavé ženy s nákladom na ramene. Pripomína obrovské misky váh a obe strany sú naložené tropickým ovocím. Na prvý pohľad vyzerajú ľahké, ale kto ich chytí do rúk ten pocíti ich váhu. Samotný pohľad na exotické ovocie láka ochutnať ho a tak človek po chvíľke zistí ako chutí pithaja, papája, čerstvé mango či chlpaté rambutany pripomínajúce známe liči. Farebnosť Hoi Anu dotvárajú kvety a historickú patinu vyčarujú staré fasády domov. Ich interiér je drevený, plný čínskych znakov, drakov, vonných tyčiniek a ticha. Tajomnosť dotvára prítmie, ktoré miestami naplnilo niektoré z izieb. Aj tu sa život odohráva najmä vonku na ulici. Koloniálne budovy majú dve poschodia, balkóny, vyrezávané kamenné okenice a mnohé dnes slúžia ako penzióny či reštaurácie s tradičným vietnamským jedlom. Aj tu sa všade podáva polievka Pho a na výber je snáď desiatka rôznych variácií. Tou najobľúbenejšou je hovädzia polievka Pho Bo ochutená o bylinky, mätu a čerstvé bambusové klíčky. Medzi dvoma chrámami stojí nenápadná čajovňa, kde sa z krásnych ozdobených porcelánových kanvičiek popíja vietnamský zelený čaj. Nesmierne sa sem hodí. Nie nadarmo sa vo Vietname považuje čaj za národný nápoj. Zopár pouličných obchodníkov kráča ulicami a snaží sa predať drobnosti, aby zarobili niekoľko tisíc dongov. Obchodovanie majú v krvi a často sa človek pristihne pri zjednávaní ceny o vec, ktorú pôvodne ani len nemal v pláne kúpiť. Mnohí vyhľadávajú Hoi An aj pre miestnych krajčírov, ktorí sa považujú za jedných z najlepších v krajine. Stačí prísť do salónu, nechať sa odmerať a za dve, tri hodinky sa vrátiť a vysnívané šaty sú na svete. Rieka kedysi slúžila ako dopravný kanál, no dnes sa po nej plavia len drevené lode s ženy v klobúkoch, ktoré vozia turistov. Nábrežie vyzerá ako z príbehov a legiend ďalekého Orientu. Žlté fasády budov svietia pod náporom slnečného svetla, čínske nápisy dotvárajú atmosféru zabudnutej ríše a kde tu rastú stromy. V celom celučkom Vietname by sme nenašli príjemnejšieho mesta, než je Hoi An.
FOTO: Tomáš Kubuš
