Školiteľ, prenášateľ, motivátor, podnikateľ Ivo Toman je v rámci česko-slovenskej pôdy osobného rozvoja na špici. V súčasnosti prichádza za ľuďmi, ktorí majú v úmysle vystúpiť z komfortnej zóny a niečo zmeniť vo svojom živote v rámci veľkého turné nazvaného Debordelizace Tour, ktoré na Slovensku začína 4.4. v Košiciach, pokračuje 7.4. v Žiline, 8.4. v Bratislave, 25.4. v Banskej Bystrici a 26.4.v Nitre. Pri tej príležitosti sme ho trochu vyspovedali.
Pripravili ste veľké česko-slovenské tour pod názvom Debordelizace Tour, ktoré je odvodené od názvu vášho bestsselleru Debordelizace hlavy. Z knihy sa predalo veľké množstvo výtlačkov. Trvalo vám dlho, kým ste ju napísali?
Paradoxne ani nie, pretože predtým som písal knihu Úspěšná sebemanipulace a už názov hovorí o tom, čo máme robiť a ako máme myslieť. Jedna téma sa mi tam nehodila, tak som ju dal bokom. Keď som potom vydal pôvodnú knihu v polovici roku 2008, tak som z toho „odpadu“ dorobil Debordelizaci hlavy. Trvalo asi 2-3 mesiace ju dokončiť, čo je relatívne rýchlo.
Ako ste prišli na slovo „debordelizace“?
Ľudia zvyknú hovoriť, keď si robia poriadok v počítači, že robia debordelizáciu. Počas mojich prednášok veľa kreslím, aby som ľudom vysvetlil ako behajú naše myšlienky v mozgu, že v tom máme ohromný chaos, riešime ako z toho von. Ako som popisoval tento chaos prúdenia myšlienok, niekto z poslucháčov vykríkol spontánne – ako máme potom urobiť debordelizáciu myšlienok? Mne sa to slovko zapáčilo natoľko, že som ho použil do názvu knihy.
Kniha vyšla v roku 2009, dnes píšeme rok 2017, prečo trvalo tak dlho, kým ste vyrazili na turné Debordelizace Tour?
Pripravil som si cyklus krátkych videí, ktoré som plánoval vydať do stream.cz, ale oni to odmietli. Pretože som chlap, ktorý musí stále niečo robiť, tak som si povedal, že myšlienky z knihy je dobré dostať medzi ľudí aj touto formou.
Na trhu je momentálne vaša najnovšia kniha – Strach, tréma, obavy a návody ako na ně… Naozaj pomôže ľuďom, keď si prečítajú knihu, zbavia sa ich?
Ak si to poriadne prečítajú a vezmú si z toho potrebné, pomôže, mne samému to tiež pomohlo. Mám na mysli spoločenské strachy, nie strach z bolesti, z hadov či zemetrasenia. Ale strachy z toho, že nie som pekný, nepristane mi to či ono. Spoločenským strachom je aj tréma, ktorá je časovaným strachom. Mám ísť na skúšku, hovoriť pred viacerými ľuďmi – to je strach, ktorý po akcii skončí, vlastne je to tréma. Tréma je strach, ktorý nás pôvodne mal chrániť pred nebezpečím a my sa s ním snažíme bojovať, čím si škodíme. So strachom sa nemá bojovať, ale naopak – zmierovať sa s ním a hľadať postupy ako sa s ním vyrovnať. Pamätám si, vyrastal som na dedine, bál som sa osloviť dievča na rande, ktoré sa mi páčilo, napokon som sa oženil s bývalou modelkou. Keď som mal verejne prehovoriť s mojím Tourettovým syndrómom, tiež mi nebolo všetko jedno a teraz pokojne predstúpim pred davy a hovorím. Takže verte mi, pomôže to, sú tam overené návody.
Na zadnej strane obálky ma dostalo heslo, že táto kniha meni strachopudov na hrdinov…
Na dedine sme kúrili uhlím a uhlie a kachle na kúrenie boli v pivnici, kde bola tma, mnohí to z našej generácie poznajú. Keď rodičia usúdili, že som vo veku, kedy by som mal pomáhať aj spôsobom, aby som chodil prikladať do tých kachieľ do tmavej pivnice, o ktorej som si myslel, že sú tam bubáci, tak ma tam vyslali. Samozrejme som sa bál, je hlúposť hovoriť si nebojím sa, keď strach mám, ale postaviť sa mu. Mám strach, ale skúsim to. Najprv som šiel pomaly na jeden schodík, chvíľu som počkal, čo sa bude diať, potom na druhý, až som do tej pivnice vošiel a zistil, že žiadni bubáci tam nie sú. Takto to má fungovať a nie bojovať a hovoriť si, že nemám strach.
V rámci pozície školiteľa ste dosiahli v Česku i na Slovensku snáď maximum, napisali ste 13 kníh, čo vás osobne motivuje a ženie dopredu, stále pracovať, stále niečo nové vymýšľať?
Moje bohatstvo nespočíva v tom baráku, ktorý mi po rozvode ostal akoby si niekto mohol myslieť. Skôr je to o tom, že v mnohých oblastiach som bol prvý. Prvý som urobil obrovskú prednášku vo vypredanej hale na Pasienkoch, prvý som ponúkol knihy na predaj 1+1, čo znamená, že jednu si kúpite, druhú máte zdarma a mnoho iných vecí. Baví ma byť prvý. Ak robíte istú vec, napredujete, ale stále využívate staré skúsenosti, ktoré ste získali. A ak idete do niečoho nového, vždy je to lotéria, toto ma fascinuje a baví.
Sám sa vzdelávate, kde chodíte na témy?
Možno vás zaskočím, ale rozvoj, osobný rozvoj sa dá posunúť v súčasnosti už iba o pár percent, ale momentálne ma úplne dostala história. Tam je toľko inšpirácie, múdrosti, keď to správne uchopíte a pochopíte, že by ste sa nestačili čudovať. Teraz napríklad čítam o kolapsoch civilizácií. Prečo úspešná civilizácia skolabovala, stalo sa to v histórii desaťkrát a čaká to aj nás. Máme sa úžasne, možno si to ani neuvedomujeme. Moja ukrajinská upratovačka ma prekvapila požiadavkou, aby som do štvorposchodového domu kúpil na každé poschodie vysávač, aby ho nemusela prenášať…
Prehovorila vás?
Nie (smiech).
Ako to vnímate vy, nie sme v rámci Česka a Slovenska „premotivovaní“, lebo naozaj každú chvíľu semináre, školenia, ako byť úspešný v živote, v práci, vo vzťahoch, chrlí sa to na nás zo všetkých strán… nebudem teraz schválne menovať…
Myslím, že áno. Je to oblasť, do ktorej sa pustilo množstvo ľudí a mnohí z nich tam ani nemajú čo robiť. Vstup do tohto podnikania je pomerne jednoduchý, stačí vám minimálny kapitál, keby ste si chceli otvoriť autosalón, potrebujete milióny. Ak chcete byť kouč osobného rozvoja, nepotrebujete ani len vzdelanie, len správne urobiť okolo seba mediálny boom a veziete sa…
Máte vy nejaký vzor, niekoho s kým zájdete na kávu, podebatujete si s ním rád, z tejto sféry?
Množstvo mojich kolegov, konkurentov so mnou spolupracovať nechce z rôznych dôvodov. Mám rád Pavla Faru, aj ľudsky aj profesionálne a na Slovensku sa mi páči Andy Winston.
Text: Anna Olvecká
Foto: Archív Iva Tomana
