Neďaleko izraelského mesta Tel Aviv, sa akoby priamo z mora vynára pahorok ozdobený kostolnou vežou. Tým pahorkom je mestečko Jaffa, ktoré sa môže popýšiť takou históriou, o akej sa mnohým mestám ani len nesnívalo. Kým v uliciach moderného mesta vládne ruch, autá, či zabávajúca sa mládež, tu v Jaffe sa kamennými uličkami spájajúcimi prístav s mestom, odráža od stien len podmanivé romantické ticho.
Kedysi patrila Jaffa medzi veľmi významné a prosperujúce mestá. Dnešná pomalá, až lenivá atmosféra starého mesta to len zďaleka pripomenie. V čase, keď bolo na mieste dnešného Tel Avivu len opustená krajina a more obmývajúce pobrežie, stál v Jaffe prístav, ktorý bol najväčším obchodným centrom celej oblasti. Veď dokonca samotný kráľ Šalamún si sem nechal prinášať z Libanonu cédrové drevo na stavbu slávneho jeruzalemského chrámu. Aj v neskorších židovských dejinách zohral veľkú úlohu, keďže sem prichádzali lode s novými židovskými osadníkmi. Tí postupne zaplavovali nielen Jaffu, ale aj celé okolie a to sa samozrejme nepáčilo miestnym Arabom až dochádzalo ku krvavým stretom. V prístave sa dnes na pokojnom mori pohupuje len niekoľko lodí alebo drevených člnov a na horizonte sa medzi vlnami mihne pár plachetníc. Časy najväčšej slávy v Jaffe už dávno pominuli. Od betónového móla sa tiahne niekoľko malých i väčších skál. Najväčšia z nich nesie meno Andrómedy, pretože sa verí, že práve tu bola prikovaná, ale pred hroziacim nebezpečenstvom ju zachránil statočný Perzeus na okrídlenom koni. Môže sa zdať, že celé staré mesto je popretkávané príbehmi či legendami a to ešte zďaleka nie je všetko. V tichých kamenných uličkách našlo niekoľko umelcov svoje útočisko a predávajú tu obrazy, náhrdelníky, bižutériu alebo dokonca aj kozmetické prípravky z liečivého bahna z Mŕtveho mora. Takmer na konci bludiska uličiek sa schádza po schodoch až na miniatúrne nádvorie. V zrekonštruovanom dome za železnými vrátami sa svojho času zastavil svätý Peter a nejaký čas strávil u Šimona Garbiara. Pod kamennou tabuľkou s arabskou kaligrafiou je čierny nápis v angličtine aj nemčine, aby zatúlaní turisti vedeli kde sa ocitli. Moslimovia premenili toto miesto v roku 1730 na mešitu a dodnes stojí nad domom maličký hlinený minaret. Už len pár krokov a rozprestrie sa námestie. Ak si odmyslíme staré krivolaké uličky, tak ono je pomyselným centrom starej Jaffy. Postavička s čiernym klobúkom ukazuje smerom ku kostolu. Nielen že pripomína „veľkého“ Napoleona Bonaparteho, ona ním dokonca je. Aj jeden z najslávnejších Francúzov sa v Jaffe zastavil. Dnes je jeho postavička azda najvhodnejším objektom na turistickú fotku. Veď kde sa človek len tak na ulici odfotí s Napolenom? Po oboch stranách vyrastajú vysoké palmy, ale vyššie ako ich koruny siaha štíhla veža kostola sv.Petra. Kostol vyrástol na ruinách stredovekej Citadely, kde pobývala aj spomínaná francúzska návšteva. Dnes dotvára neodmysliteľný kolorit mesta. Hneď vedľa sa ľudia usadia do príjemnej reštaurácie, kde rozvoniavajú grilované ryby. Park vďaka zvlnenému terénu ponúka krásny panoramatický pohľad na pobrežný Tel Aviv. Stredozemné more má jemne modrú až tyrkysovú farbu a len pár desiatok metrov od pláže vyrastajú vysoké, moderné hotely pre stovky turistov. Za pomyselným rohom sa ľudia idú prejsť po zaujímavom drevenom moste. Lemuje ho všetkých dvanásť znamení zverokruhu a každý si má nájsť to svoje. Položí na neho ruku a niečo si zaželá. Určite sa mu to časom splní, veď predsa stojí na moste splnených želaní. Pod vŕškom stoja ukryté ruiny starovekých civilizácii. Svoje stopy premenené na nesmrteľný kameň tu zanechali dokonca slávni Egypťania. Ktorýmkoľvek smerom sa človek v Jaffe vyberie vždy sa ocitne v jednom z mnohých príbehov.
FOTO: Tomáš Kubuš
