Film Amnestie je príbehom troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou a venuje sa aj vzbure väzňov v Leopoldove v roku 1990. Jednu z hlavných postáv vo filme stvárnil Juraj Bača. Nielen o Amnestii, ale aj o hudobnom projekte, ktorý pripravuje nám porozprával priamo v areáli kina, kde sa premiéra konala.
Pred chvíľou sa skončilo premietanie filmu Amnestie, kde ste si zahrali významnú rolu väzňa v leopoldovskej väznici. Film ste videli prvýkrát, aké sú vaše dojmy?
Neviem, či mám ten správny odstup, neviem, či som vôbec ten správny človek, aby som to hodnotil. S čistým srdcom však môžem povedať, že kto príde na film do kina, nebude sklamaný. Radšej by som bol ticho ako pozývať na film do kina, ale s týmto filmom budú spokojní.
Keď ste dostali scenár, prijali ste ho bez váhania?
Poviem vám takto – na podobné veľké filmy príliš veľa ponúk slovenských hercom nechodí. Na konkurze sa nás stretlo dosť, Jonáš Karas však zareagoval na to, že trénujem bojové umenia, chodil som na thajský box. Akurát sme nakrúcali Rexa, bol som v kolotoči nakrúcania, dokonca aj na konkurze čakali na mňa asi hodinu, kým som dobehol z prípravy Rexa. Vyšlo to, teším sa, ešte stále spracovávam fakt, že vyšli záverečné a titulky ako prvé bolo moje meno.
Netušili ste, že Juraj Bača zasvieti na prvom mieste?
Nie, ani som nevedel, že to bude taký dobrý film.
V rámci karate ste mali nejaké idoly, prenikli sem film, ktoré nám ukázali karatistov ako Eric Roberts, Patrick Swayze, Van Damme…
Samozrejme poznám tieto filmy, vyrastal som na nich, ale myslím, že film sa už posunul dopredu a možno mladým ľuďom sa dnes títo hrdinovia zdajú aj smiešni v rámci scén, ktoré hrajú, aj keď ich samozrejme nechcem znevažovať.
Čítate celý scenár, alebo len svoju postavu?
Herectvo, aj keď sa to možno nezdá, je kolektívny „šport“. Samozrejme vždy si prečítam celý scenár, veľmi dôležité je nájsť si svoje miesto v na pľaci. Zaujímavé na tejto postave je aj to, že je prezentovaná ako hlavná postava a má najmenej replík. Moji spoluväzni sa mohli realizovať, vykrikovať, prejaviť sa a ja som musel potichu analyzovať, premýšľať, skôr hrať výrazom ako slovami.
V istej scéne svojej filmovej manželke jednu poriadnu vrazíte, na koľkýraz ste to dali?
Priznám sa, táto scéna mi úplne vypadla, pamätám si hádku, chodbu, na ktorej sa to odohrávalo, ale to ako som sa otočil a vrazil jej, to som normálne vytesnil a sám som na to prekvapene pozeral. Ak chcete na plátne vyjadriť nejaký pocit autenticky, musíte si ho navodiť, aby ste boli presvedčivý. Pri tejto scéne som si uvedomil ako som odišiel na bok a pripomínal si všetky životné krivdy, zrady, ktoré ma postihli, momenty, kedy mi niekto veľmi ublížil. S týmito pocitmi ma zavolali na pľac a možno práve preto mi unikla z hlavy scéna s fackou, ktorá vytryskla zo mňa ako láva zo sopky.
Pripravovali ste sa špeciálne aj na iné scény pri tejto postave?
Hlavne tréningy karate, ktoré ak robíte hneď vidieť aj na ulici, je to držanie tela, reakcie, detaily. V jednej bitke kopnem svojho spoluväzňa, ale málokto si všimne že je to technicky dokonalý výkop, ktorý zvládnete len po tréningoch karate ale pre mňa – Ďura Baču je tento moment veľmi dôležitý.
V zásade ste spokojný, Marek Majeský mi povedal, že po skončení filmu ste sa tak pozreli po sebe a z očí ste si navzájom čítali – dali sme to…
Ťažko to takto povedať, naozaj by som to nechal na divákov, ja nemám odstup a k rôznym situáciám a miestam, kde sme nakrúcali sa viažu úplne iné emócie ako ich uvidí divák a aké pocíti on. Ako to divák prijme, či mu to nepríde dlhé, fádna, nudné, to naozaj ja neviem v tomto momente povedať.
Čo vás čaká teraz ďalej, okrem, toho, že budete prijímať poklony za postavu vo filme Amnestie?
To ešte uvidíme, či to tak bude (úsmev). Po Rexovi som začal dostávať veľa ponúk na rôzne postavy, účinkovania v šou, ale musel som odmietať, lebo by bolo nezodpovedné, aby som pri nakrúcaní takého veľkého diela akým Amnestie je bol nezodpovedný a naháňal ľudí, že večer potrebujem byť niekde inde, tak som veľa vecí odmietol. Pred tým filmom som to dosť prepásol v rámci veľa roboty, bol som ulietaný a teraz selektujem a zvažujem, aby som naozaj mal čas na dobrú robotu a aj na súkromný život.
December je mesiac, kedy pracovné aktivity hercov, ktorí aj spievajú sú určite nabité ponukami, čo pripravujete ako spevák?
Po dohode s mojimi rodinnými príslušníkmi – s bratom, so švagrinou pri stole, som si vymyslel projekt, kde sa stretnem s orchestrom, už sa na tom pracuje. Máme krásne slovenské koledy a budú nahrané s orchestrom ako nekomerčný projekt, ktorý bude na youtube. Chceme nech si slovenské deti i dospelí uvedomia, že my máme nádherné koledy a nepotrebujeme počúvať len americké.
Scenáre na nočnom stolíku máte nejaké?
Áno, zo tri… Uvidíme čo bude.
Zdroj: Anna Olvecká
