Kanchanaburi ležiace približne sto kilometrov západne od Bangkoku sa stalo synonymom druhej svetovej vojny, ktorá tu po sebe zanechala slávny „Most cez rieku Kwai“. Jeho príbeh preslávil rovnomenný film, kniha a tak si málokto nechá ujsť skutočnosť. Návšteva Kanchanaburi sa tak rozhodne stane zážitkom.
Thajské mesto Kanchanaburi nepatrí medzi desiatky či stovky anonymných miest, ktoré sú roztrúsené po celom kráľovstve, ale každému záujemcovi o históriu či prírodu pri jeho slove poskočí srdce. Za založením mesta v 18.stotočí sa skrýva významná postava prvého thajského kráľa, Rámu I. z dynastie Čakrí, ktorý má prsty aj v zveľaďovaní dnešného Bangkoku. Z najstaršej histórie nezostalo v Kanchanaburi takmer nič, no aj tak sa veľkými písmenami zapísal do dejín, pretože sa tu odohrávali smutné príbehy druhej svetovej vojny. Krajina okolo mesta narastie do krásy a zovšadiaľ vytŕčajú ostré zelené kopce, ktorých siluety sa nádherne zrkadlia na rieke Kwai. Je to ona, kto prináša život do úrodného kraja a zásobuje rybárov, no bola to tiež ona okolo ktorej sa točili tragické udalosti vojny spojené s výstavbou slávneho „Mosta cez rieku Kwai“, ktoré v roku 1957 zrežíroval na strieborné plátno David Lean. Kanchanburi sa so svojou tienistou históriou stalo pre Thajčanov synonymom vojnových hrôz. Rieka Kwai si tíško tečie a oddeľuje od seba brehy posiate drevenými domami, pričom niektoré z nich stoja na koloch priamo zapichnutých vo vode. Neveľké námestie obsadili stánky s jedlom, ovocím, šperkami aj oblečením. Priamo tu sa otvára panoráma na slávny železný most, ktorý bol pôvodne celý z dreva. Začali ho stavať v roku 1942, kedy tu boli počas vojny zakorenené japonské jednotky. Most cez rieku Kwai mal byť dôležitou spojnicou železnice, ktorá mala spájať barmský Rangún s thajským Bangkokom. Japonci sem priviezli tisíce zajatcov a tí v barbarských podmienkach často len vlastnými rukami hĺbili železnicu a stavali. Ak si zajatec nesiahol sám na život, pre Japonca už nebol človekom, ale zbabelcom a preto sa k ním nesprávali ako k ľuďom. Železnica vošla do dejín ako „železnica smrti“ pretože jej stavba si vyžiadala cez 100 tisíc obetí. Zrekonštruovaný most dnes spája brehy a kráčajú po ňom ľudia z celého sveta. Sem tam sa ním dokonca prejde aj vlak a vtedy sa sem nahrnú ľudia, pretože to nechcú zmeškať. Dnes tu cítiť pokoj celého miesta, papájové stromy sa prehýbajú pod sladkými plodmi a ticho sa rozlieva aj na nádvorí budhistického komplexu stojaceho na brehu rieky. Práve odtiaľto je na celý most najdokonalejší pohľad. Na opačnom brehu stojí aj známe múzeum, ktoré sa naposledy mihlo vo filme Railway Man s Colinom Firthom v hlavnej úlohe. Niekoľko voskových figurín dokumentuje hrôzy života v zajatí a príbehy dotvárajú atmosféru týchto udalostí. Kanchanaburi však nie je len vojna a spomienky na ňu. Je to miesto, kde sa dá krásne oddýchnuť pri plavbe loďkou po rieke Kwai. Tá má dve ramená a preteká rovnomenným národným parkom so zaujímavou prírodou. Rieku križujú menšie i väčšie lode, dokonca pontóny, ktoré sa vedia premeniť na reštaurácie. Človek tak sedí, ochutnáva pikantné zelené kari, ešte pikantnejšiu polievku zvanú tom yam s krevetami, zahryzuje si sladký ananás a loďka sa plaví po zvlnenej hladine, ktorú rozvlnili rybárske člny s vyloženými sieťami. Mnohí domáci turisti si tu prenajímajú na víkend drevené domčeky stojace na brehu rieky a užívajú si vodu a ničnerobenie. Nábrežie sa tak často premení na jednu veľkú party. Slnko zapadá za zelené hory a krajina po celom dni opäť stíchne.
Autor článku a fotografií: Tomáš Kubuš
