Grécka Kréta plávajúca si vo vodách Stredozemného mora je ostrovom, kde si každý nájde presne to čo hľadá. Mnohí sem prídu za nočným životom, rajskými zátokami s geniálnou vodou, ale milovníci histórie Krétu poznajú ako miesto, ktoré je prešpikované starovekými pamiatkami, ktoré si pamätajú slávnu civilizáciu Minojcov. Tí tu žili v dobe bronzovej a zanechali po sebe fantastické stavby naplnené tajomstvami. Tým najslávnejším miestom celej Kréty je palác Knóssos ležiaci len pár kilometrov od Heraklionu.
Palác známy ako Knóssos patrí k najnavštevovanejším pamiatkam celej Kréty a tak je celkom dobrý nápad, privstať si a odviesť sa z Heraklionu niekoľko kilometrov za mesto, aby človek predbehol turistické autobusy. Skutočne stačí len necelých dvadsať minút a hlavné námestie Herakliona s neďalekou Benátskou pevnosťou sa zmení na zvlnenú krajinu z ktorej sa dvíhajú staroveké múriky slávneho paláca. Je fascinujúce ocitnúť sa na mieste o ktorom sa tvrdí, že prvé miesta spájané s človekom sa datujú do obdobia okolo 7000 pr.Kr., no skutočný palác, ktorého ruiny dnes pohltili krajinu tu mal stáť niekedy okolo 1900 pr.Kr. To je takmer 4000 rokov! Dá sa tento časový rámec vôbec predstaviť? Knóssos je podobne ako každé staroveké miesto ovenčené nesmrteľnými legendami a tá miestna spomína mýtického kráľa Mínosa, ktorý tu v paláci mal žiť. Ten si mal v útrobách paláca postaviť slávny labyrint, do ktorého ukryl svojho nevlastného syna Minotaura, napoly človeka, napoly býka. Atény museli povinne odovzdávať tribút v podobe siedmych dievčat a chlapcov pre Minotaura, až sa jedného dňa aténsky hrdina Théseus nahneval a s pomocou Ariadné a jej nite sa preplietol labyrintom a Minotaura zabil. Tento príbeh sa mal odohrávať niekde tu medzi kamennými základmi a neveľkými múrmi. Okolie Knóssu vyžaruje pohodu zakliatu do vysokých ihličnatých stromov odkiaľ sa ozývajú stovky cikád. Už z diaľky vidno aký je Knóssos rozsiahly a kam sa človek pozrie tam vidí odkazy na dobu bronzovú. Srdce paláca stojí jemne vyvýšené od ostatných častí a vedie k nemu drevený mostík z ktorého prvý krát vidno typické červené stĺpy. Nielen tie, pretože sa pomedzi ne objavia prvé minojské fresky. Dnes sú v palácových ruinách väčšinou len kópie, pretože originály chránia v múzeu v Heraklione, no aj tak veľmi príjemne dotvárajú atmosféru miesta. Medzi prvými freskami sú výjavy ako muži nosia v zástupe nádoby a slávny princ s ľaliami starý takmer 3500 rokov. Jeho obrázok krášlil cestu procesií, ktorou sa vstupovalo na hlavné nádvorie. Vedľa nechýba ani obrovská kamenná sekera labrys, jeden zo symbolov Minojcov. Odtiaľto je to naozaj len kúsok do azda najdôležitejšej miestnosti celého palácového komplexu. Tým pomyselným srdcom Knóssu je bez pochýb Trónna sála. Jej povesť sa rozbehla snáď po celom svete a tak na vstup dovnútra si musí návštevník vystáť frontu. Vnútro je vyplnené príjemnými farbami a o stenu je opretý alabastrový trón obklopený freskami s mýtickými gryfmi. Miestnosť je plná záhad a dodnes sa presne nevie čo sa tu odohrávalo. Podľa niektorých tu skutočne mal sedávať panovník, iní si zase myslia, že to bolo sedadlo určené pre bohov. Niekedy je nesmierne ťažké rozpliesť klbko histórie. Dnes sa Trónnou sálou tlačia turisti z celého sveta, ale dá sa predstaviť aké to muselo byť úžasné, keď ju začiatkom 20.storočia objavil Arthur Evans, moderný objaviteľ Knóssu. Najfotogenickejším miestom celého Knóssu je časť Západnej brány, ktorá leží len pár krokov od palácového nádvoria. Prešla rekonštrukciou a preto je vyššia než ostatné ruiny. Tri červené stĺpy držia architráv a za ním sa na stene vyníma freska s býkmi. Každý sa tu pri potulkách zastaví, aby si vychutnal fotografiu tohto miesta. Posledným miestom, kde skončí každý návštevník je aj tzv. Kráľovnin megaron posiaty slávnymi freskami delfínov. Krok za krokom sa dá Knóssos objavovať a kto je unavený zo všetkých informácii, nech nezúfa. Stačí len kráčať starovekou históriou premenenou na ruiny a Knóssos svoje tajomstvá pomaličky vyzradí.
FOTO: Tomáš Kubuš
