Severské Fínsko sa vďaka svojej polohe a krajiny akoby stalo synonymom zimy. Tá tu trvá dlhšie, než u nás a keď sa krajina prikryje snehobielou perinou, Fínsko pripomína rozprávku. Netreba sa ani vydať niekam hlboko do prírody, aby ste si fínsku zimu užili a nabažili sa jej. Ak okrem toho ešte holdujete zimným športom, je tu pre Vás mesto Lahti, preslávené svojimi skokanskými mostíkmi.
Lahti, stredisko zimných športov vo Fínsku, je z Helsiniek vzdialené okolo sto kilometrov, ale vďaka modernej sieti železníc to sem netrvá viac, než hodinu. Zasnežená krajina pripomína jednu veľkú rovinu a krátko pred tým, než sa vlak zastaví v Lahti sa na obzore objavia skokanské mostíky, symboly mesta. Meno Lahti znamená v preklade „záliv“ a leží na okraji jazera Vesijärvi, ktoré by sa dalo preložiť ako „vodné jazero“. V meste ja nevídaný pokoj a kľud. Je síce piatym najväčším mestom krajiny, ale návštevník si to v jeho uličkách takmer neuvedomí. Čo si však všimne je relatívne moderná zástavba, ktorá ho sleduje pri každom jeho kroku. Niet sa čomu čudovať, veď Lahti po tom ako pôvodné mesto vyhorelo, oslavuje tento rok len svoje 111.výročie od založenia. Dnes sa o ňom hovorí ako o obchodnom meste. Rôznych obchodov či predajní tu je naozaj viac než dosť. Ten sa tu vo väčšom začal rozvíjať po skončení 2.svetovej vojny, kedy do mesta prišlo niekoľko tisíc utečencov z Karélie. Na konci neveľkého námestia stojí mestská radnica hnedej, tehlovej farby. Z ulice je na mostíky úžasný pohľad. Zoradené podľa veľkosti stoja jeden vedľa druhého. Obytné časti plné domov sa až nápadné podobajú na niektoré sídliska, ktoré poznáme z domova. Na konci ulice stojí malý ortodoxný kostolík. K modernému domu je prirobená vežička s drevenou špičkou. Vo vnútri čaká niekoľko zvonov a na samotnom vrchole stojí kríž. Areál zimných športov vyrastie doslova pred očami. Na jeho začiatku každého víta hokejová aréna s upútavkami na najbližší zápas domácich „Pelikánov“. Najväčším ťahákom sú však skokanské mostíky a lyžiarske dráhy. Každoročne sa tu v marci koná svetový pohár v skokoch na lyžiach, severskej kombinácii a klasickom lyžovaní. Práve majú skokani na lyžiach tréning. Jemný, no chladný severský vetrík nám oblizuje tvár a zo zatajeným dychom sledujeme skokanov. Najväčší z mostíkov K-116 patrí k najvyšším v celej krajine. Druhý najväčší má označenie K-90 a najmenší z trojice je K-64. Hore na mostíku vidno malú bodku – lyžiara, ktorý sa pripravuje na svoj skok. Obrovskou rýchlosťou sa rúti dolu, aby skoncentroval všetky svoje sily na dokonalý odraz. Trvá to len malú chvíľku, letí krajinou a pristane na oboch lyžiach. Efektne zabrzdí, že mu spod nich vystrekne sneh a už sa ponáhľa hore. Odopína obrovské lyže a ani sa nenazdáme, už sedí na lanovke. Vyrastali tu také skokanské hviezdy ako 2-násobný olympijský víťaz Toni Nieminen a Janne Ahonen, fínsky symbol skokov na lyžiach, ktorý sa môže popýšiť piatimi víťazstvami na „Turné štyroch mostíkov“, najprestížnejšej skokanskej súťaži. Neďaleko mostíkov prechádza bežecká trať. Každú chvíľu ju niekto križuje na bežkách. Spolu majú trate cez 145 kilometrov a dokonca 35 z nich prebieha pod umelým osvetlením. Ak nemáte výbavu, všetko potrebné Vám požičajú. Súčasťou areálu je aj zaujímavé múzeum zimných športov. Dve tisíc rokov staré lyže dokazujú, že tento zimný šport tu má naozaj hlboko zapustené korene. Vitríny sú plné úspechov fínskych športovcov a múzeum zdobia staré dobové fotografie, dresy, malé i veľké trofeje a desiatky medailí zo všetkých cenných kovov. Cítiť v ňom pravú fínsku zimu.
Text a foto pripravil: Tomáš Kubuš
