Cyprus sa ako dovolenková destinácia dostáva z roka na rok čoraz viac do popredia a tak ľudia pomaly, ale isto objavujú nielen dovolenkové rezorty, ale aj krásne mestá, ktoré ostrov sebe ukrýva. Medzi príjemné prekvapenia patrí aj Larnaka ležiaca na juhu Cypru, priamo na brehu Stredozemného mora. V jej uliciach sa mieša závan križiackych dejín, kostolov, gréckej kuchyne a pohode na nekonečných plážach.
Larnaka je po Nikózii a Limassole tretím najväčším cyperským mestom, no mnohých prekvapí, že má len okolo 75 tisíc obyvateľov. Akonáhle sa v ňom však ocitnete, nechcete veriť a myslíte si, že ich tu žije niekoľko násobne viac. Lákavé pobrežie Stredozemného mora lemuje široká promenáda oddelená hlavnou cestou. Časť ktorá sa tiahne bližšie k pobrežiu prilákala stánky s občerstvením, odstavené mopedy, zmrzlinárne či malé, improvizované bary a len pár metrov od nej začína zlatý piesok končiaci vo vlnách príjemného mora. Pláž prilákala desiatky ľudí z okolitých hotelov, ktoré tu rastú nad vysadenými palmami. Cez týždeň tu nie je tak veľmi rušno, ale v momente ako sa v kalendári objaví sobota, pláž sa beznádejne zaplní. Zástupy slnečníkov akoby nemali konca kraja a zastavia sa až na konci zátoky v mieste, kde sa odrazu z kameňov vynorí stará križiacka pevnosť. Spoločne s kostolom sv.Lazara patrí dvojica pamiatok k najnavštevovanejším ikonám celého mesta. Pevnosť postavili niekedy koncom 12.storočia, no na nej sa neskôr udomácnila novšia pevnosť, ktorá bola o takmer dve sto rokov mladšia. V tých časoch bol Cyprus najdôležitejším prístavom celého východného Stredomoria a práve Larnaka dokázala pritiahnuť veľkú časť obchodu. Pevnosť dnes pri prvotnom pohľade pôsobí ako kamenný dom. Má len minimum hradieb, jednu vežu ozdobenú cimbúriami, no inak ju pokrýva moderná zašpicatená strecha. Briti z neho počas okupácie ostrova spravili obávané väzenie. Dnes sa za kamennou bránou rozleje vydláždené nádvorie, ktoré príjemne spestrili fialovými a ružovými kvetmi. Strážca dnešného múzea sedí v tieni, zhovára sa s dvojicou priateľov a popíjajú kávu z malých, voňavých pohárikov. Neďaleko pevnosti leží jedno z larnackých námestí. Lavičky cez deň zívajú prázdnotou a siesta vyhnala ľudí z ulíc, ale večer to tu bude opäť žiť. Na konci námestia sa priestor zvažuje o niekoľko schodov nižšie až k dverám do významného kostola sv.Lazara. Žiaden iný v Larnake nemá takýto význam. Jeho trojposchodová, hranatá zvonica chvíľku pripomína minaret, ale krížik každého vyvedie z omylu. Kostol postavili už v 9.storočí a pohľad dovnútra na krásne zdobený ikonostás napovie, že ho dnes má v rukách ortodoxná cirkev, ktorá má prevahu na celom ostrove. Podľa legendy je dole v útrobách kostola hrobka patriaca Lazarovi, ktorého zázračne zavolal Ježiš Kristus z ríše mŕtvych, keď robil zázraky vo Svätej zemi. Lazar sa mal odplaviť sem na Cyprus, prežiť tu svoj život a pochovali ho priamo na tomto mieste. Viacero ortodoxných veriacich schádza tmavými schodmi do prítmia kamennej miestnosti a pozerajú sa na staré sarkofágy. Modlia sa v ruštine a je na nich badať, že majú radosť z toho, že sa tu mohli ocitnúť. Ulice starej Larnaky poznačila kamenná architektúra. Domy majú len dve, maximálne tri poschodia a takmer každý má pod sebou nejakú malú predajňu. Buď domácich výrobkov, medu, sladkostí alebo tu stojí rodinný podnik s jedlom odkiaľ rozvoniavajú perfektné ugrilované souvlaki. Tie sa považujú za národné grécke, ale aj cyperské jedlo. Grilované mäso dochutia bylinkami a citrónom a špecialita je na svete. Podvečer sa promenáda zmení na krásne miesto plné ľudí, ktorí sa tu prechádzajú a hľadajú, kde by strávili večer s priateľmi. Svetlá vysokých, drahých hotelov blikajú, z podnikov sa ozýva hudba, autá zaplnili cestu, motorky sa snažia pomedzi ne prepliesť a na pláži posedávajú skupinky ľudí. Aj pre toto ľudia milujú Larnaku, pretože si tu dokážu príjemne oddýchnuť a pritom aj niečo zažiť, vidieť a spoznať. Ak sa aj ocitnete na Afroditinom ostrove ako sa niekedy Cyprus prezýva, neváhajte a vyberte sa do Larnaky nadýchnuť sa jej atmosféry.
FOTO: Tomáš Kubuš
