Hudba ho sprevádzala odmalička a doviedla ho až do súťaže Superstar – prvej medzinárodnej, teda Česko-Slovenskej, ktorú v roku 2011 s prehľadom vyhral. Zahral si v muzikál Krysař, pred niečo vyše rokom sa stal otcom malého Tea a najviac ho teší, že sa môže živiť muzikou. Svoju domovskú kapelu SIEMPRE, s ktorou nahral aj debutový album ešte pred Superstar, opustil pred dvoma rokmi a odvtedy sa venuje sólovej dráhe.
V Košiciach patril minulý týždeň ku gratulantom Petra Stašáka, ktorý svoje narodeniny oslávil vo veľom štýle veľkolepým koncertom v Košickom Dome umenia.
Ako sa máš, Lukáš?
Ja skvele a ako sa máte vy? (smiech).
Tiež skvele, ale toto bude o tebe. Ako sa ti spievalo na oslave 65. narodenín Petra Stašáka, ktorému si venoval pieseň od Karola Duchoňa – Čardáš dvoch sŕdc?
Mám veľmi rád piesne Karola Duchoňa, spieval som ju aj v súťaži. Pretože mám rád aj Petra Stašáka, ktorého bez obáv môžem nazvať svojím priateľom. Dokonca viem, že ju má tiež vo svojom repertoári, spievalo sa mi skvele. Ocenilo to aj publikum, ktoré spievalo so mnou. Bol to dobrý výber.
Keď novinári píšu o Petrovi Stašákovi, nezabudnú poznamenať, že „repeťák“, čo pomaly znie ako nadávka, hoci Peter Stašák tu bol dávno pred Repete a ako vidíme aj po ňom. Aký vzťah máš k nemu ty, mladý muž, človek, spevák?
Poznám ho ako kamaráta, s ktorým som sa zoznámil cez iných kamarátov, a preto som bez váhania prijal pozvanie účinkovať na jeho narodeninovom koncerte. Považujem to za česť a Peter je naozaj nielen skvelý spevák s úžasným hlasom, ale hlavne dobrý človek.
Čo máš nové ty, ako si žiješ, na čom pracuješ?
Je leto, hráme festivaly, akcie, buď ako trio alebo ako kapela. Okrem toho končí divadelná sezóna, čo znamená prestávka v mojom účinkovaní v muzikáoch Jesus Christ Superstar ako i v Matúšovi Čákovi Trenčianskom, ale v septembri pokračujeme – takže muzikály, kapela, hudba…
Hudba – je to radosť, vysnívaná práca, pri ktorej máš pocit, že sa bavíš, že ani nepracuješ?
Priznám sa, neviem to slovami ani vysvetliť, takto na suchu…, musíte ma vidieť spievať, aby ste pochopili, že spev, hudba je to čím naozaj žijem. Keď ma vidíte na javisku, musíte cítiť tú energiu, ktorú vkladám do toho, ale zároveň vysielam naspäť k divákom. Baví ma spievať, to je jednoduchá cesta ako vykľučkovať z tejto otázky.
A ešte to aj uživí rodinu…
Zatiaľ chvalabohu, uživí. Aj keď v tomto biznise treba byť opatrný.
Rátaš s eventualitou, že to pominie, čo potom?
Nájdem si prácu a budem do nej chodiť ako každý normálny človek, napokon aj ja som normálny človek. Aj predtým som pracoval, kým ma spev neuživil, takže zmena, ale nerád by som (úsmev). Pracoval som v IT sfére, predtým som predával športové potreby, popri tom som vyštudoval ekonomickú fakultu technickej univerzity, takže hádam by sa našla pre mňa nejaká robota. A je jedno či v Košiciach alebo niekde.
Nemal by si problém za robotou vycestovať trebárs aj do zahraničia?
Keby to bolo nutné a v danom momente by som to vyhodnotil ako to najsprávnejšie riešenie, prečo nie?
CD album?
Bude. Kedy neviem, dnes sa cédečka len tak nevydávajú, skôr idem cestou singlov, je taký trend.
Blíži sa ďalšia séria Superstar, ako si stotožnený s tým, že do smrti budeš zrejme účastník a aj víťaz súťaže, nie si alergický, keď ťa zaraďujú a vždy pri zmienke o tebe spomenú súťaž, z ktorej si vyšiel?
Alergický určite nie, veľmi mi účasť v tejto súťaži pomohla, sám by som bol proti sebe. Mňa to posunulo dopredu, otvorilo mi to neskutočné možnosti a všetkým želám, aby neváhali, ak si veria ale hlavné je, aby to zvládli psychicky. Je to veľmi náročné. Hlavne potom, zistiť o čo ide…. Keď je človek na obraze, vyhľadáva sa o ňom každá „pikoška“ a pár dní po súťaži ostanú len vyvolení, tých je málo. Potom musia ľudia robiť aj čo nechcú, ja som to nechcel takto a ani som nemusel, našťastie. Zamiloval som sa do muzikálov, nie som na obraze, ale nemrzí ma to. Mám svoju robotu, slušne ma uživí a je to fajn.
S kým zo spolusúťažiach si občas zavoláte?
S nikým. Bolo to dávno, rozutekali sme sa každý po svojom, no občas sa stretneme pri práci – s Martinom Harichom najčastejšie asi, s Petrom Cmoríkom, ktorý vyhral ešte predo mnou si rozumieme, kamarátime sa, ale inak nič moc.
Čo by si odkázal tým, ktorí sa teraz idú prihlásť do súťaže?
Hlavne, aby to nebrali príliš vážne… Ja sa priznám, vôbec som to neriešil, v podstate som mal vtedy obdobie, kedy som viac-menej mal všetko „na háku“, aj toto. Vedel som, že niekedy vypadnem, niekedy som to dokonca aj veľmi chcel, samozrejme si vážim všetky hlasy, ktoré ma posúvali dopredu až k víťazstvu.
Vzal si si k srdcu nejakú radu od niektorého porotcu, ktorá ťa sprevádza dodnes?
Myslím, že nebolo nič takéto, mal som skvelé porotcovské hodnotenia, takže nebolo potrebné pridávať ešte rady.
Ovplynilo tvoj život narodenie dieťaťa?
Je to zásah do života, musím ešte viac „makať“ mám zodpovednosť nielen za seba, ale aj za rodinu. Väčšiu lásku som nezažil a možno ani neexistuje. Ale budem sa opakovať, robím čo ma baví a aj ma to uživí.
Prebaľuješ, kúpeš?
Jasné, musí byť. Veľmi rád pomôžem manželke, aj keď samozrejme ona si určite myslí, že mohlo by tej pomoci byť viac, ale cestujem za prácou.
