5 príbehov z praxe známej psychoterapeutky, ktoré sa ukázali ako jedinečné…a hrdinské. „Hoci by som chcela, aby kniha ľudí inšpirovala, takisto by mala byť nástrojom na učenie. Rozhovory s každým klientom som zrekonštruovala podľa poznámok zo sedení,“ popisuje terapeutka Catherine Gildiner o svojej knihe Dobré ráno, príšera.
Catherine v tomto fascinujúcom rozprávaní predstavuje svojich päť, ako sama hovorí, najhrdinskejších a najpamätnejších pacientov.
Medzi nimi sú:
- úspešný čínsky hudobník z prvej generácie prisťahovalcov trpiaci sexuálnou dysfunkciou
- mladá žena, ktorú otec opustil v deviatich rokoch spolu s mladšími súrodencami v izolovanej chate v hlbokej zime
- očarujúca vorkoholička, ktorej narcistická, zanedbávajúca matka ju každé ráno v detstve vítala slovami: „Dobré ráno, príšera.“
Dobré ráno, príšera ponúka takmer románový pohľad 
do zákulisia terapeutickej kancelárie a ilustruje, ako tento proces dokáže vyliečiť aj tie najnepredstaviteľnejšie rany.
„Na práci terapeutky milujem, že keď začnú klienti vidieť veci jasnejšie, odkrývajú sa záhady a objavujú sa psychologické indície alebo odhalenia. Zaostrí sa na väčší záber. Dosiahnuť to nie je až také ľahké, ako to znie, predovšetkým preto, že aj samotný klient je súčasťou záberu,“ vysvetľuje autorka.
Napríklad pre Madeline bolo prvým odhalením to, že niekde v hĺbke srdca sa považuje za príšeru, a príšery si nezaslúžia šťastie. V jej hlave teda z toho vyplývalo, že ak sa jej darí, skôr či neskôr sa stane niečo zlé – preto sa bála havárií lietadiel. Druhým odhalením bolo, že si ako mnohí z nás vzala za manžela verziu svojho náročného rodiča v pevnej viere, že si berie jeho pravý opak.
Táto kniha hovorí o ľuďoch, ktorých považuje Catherine z psychologickej stránky za hrdinov. Je pravda, že majú emocionálne jazvy z boja, ale skutočne to zvládli. Rozhodla sa zamerať na tých, ktorí uspeli, vyšli z problémového prostredia bez závislostí alebo ochromujúcej duševnej choroby. Vždy uprednostňovala inšpiráciu pred tragédiou.
Cesta k lepšiemu existuje…
Laura, Peter, Danny, Alana a Madeline nás môžu naučiť, že hrdinami môžeme byť všetci. Sú dokonalým príkladom slov Thomasa Hardyho: „Ak k Lepšiemu vedie cesta, na Najhoršie vyžiada si uprieť zrak.“
Ukazujú nám, ako preniknúť do vlastnej duše a osvetliť tie časti, čo ležia v tieni. Oni zistili, čo sa skrýva v tých temných kútoch, vytiahli to na svetlo a postavili sa tomu čelom. Tým, že hrdinsky vyrazili na neznámu cestu, hľadali zmenu a vytrvali aj tvárou v tvár prekážkam. Pripomínajú nám, že je možné, hoci nie vždy ľahké, prekonať svoj strach a vymaniť sa z obmedzení, ktoré sme si sami určili a ktoré mylne považujeme za bezpečie. A napokon nás títo hrdinovia inšpirujú tým, že dokazujú, že akékoľvek skúmanie seba samého si vyžaduje odvahu.
Milan Buno, knižný publicista