Krištáľové krídlo už dvadsať rokov oceňuje najvýznamnejšie osobnosti Slovenska, podporuje charitatívne projekty a organizuje benefičné podujatia. Pri príležitosti osláv 20. výročia pripravilo viacero kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré sa budú počas roka konať po celom Slovensku. Od augusta 2016 je pripravená putovná výstava „20 rokov Krištáľové krídlo“ – fotografie osobností Krištáľového krídla očami umeleckej fotografky Kristíny Schreiberovej a diela akademického sochára Juraja Čuteka. Putovná výstava má za cieľ predstaviť Krištáľové krídlo čo najširšej verejnosti a priniesť im stále aktuálne posolstvo oceňovania ľudského ducha, umu a krásy. Výstava bude umiestnená v nákupných centrách vo vybraných krajských mestách až do konca roka 2016. Jej otvorenie bude sprevádzať bohatý kultúrny program za účasti umelcov, médií, laureátov a ďalších významných hostí. V septembri 2016 Krištáľové krídlo už tradične organizuje benefičné podujatie „Krištáľová rallye“ – jazdu na historických vozidlách, za účasti známych osobností kultúrneho a spoločenského života a ľudí so znevýhodnením, pre ktorých je pomoc určená.
Na október 2016 pripravuje Krištáľové krídlo „VIP benefičný večierok“, ktorý sa bude konať v reprezentatívnych priestoroch s veľkolepým sprievodným programom. Samozrejme bude aj tanec a zábava. Vyvrcholením osláv bude prenos zo slávnostného udeľovania cien Krištáľové krídlo osobnostiam 29.januára 2017 na Jednotke. So zakladateľkou Máriou Vaškovičovou sme si trochu zaspomínali na začiatky.
Krištáľové krídlo sa dostalo do svojho 20-teho ročníka, ktorého príprava sa už začala. Zaspomínajte si trochu na začiatky, ktoré boli komplikované, veď neexistovali mobilné telefóny, internet, stretnutia ste dohadovali telefonicky pomocou pevných liniek a museli sa absolvovať osobne…
Nemala som žiadnych spolupracovníkov, pretože som mala len projekt, ktorému som verila. Ľudia ma nepoznali, aj v tom bola náročnosť presvedčiť ich aby sa so mnou stretli,, aby som im mohla vysvetliť osobne o čo ide. Musela som sa prispôsobovať ich termínom, nikoho nezaujímalo, že mám doma 6-ročné dieťa, s ktorým som už v tom čase bola sama a pokojne mi dali termín na večer o deviatej. Odmietnutie z mojej strany by znamenalo stratu potencionálneho klienta. Toto boli moje súkromné peripetie, ktoré som musela zdolávať a vlastne doteraz som o nich nikomu ani nehovorila.
Spomienky na podobné situácie dnes pôsobia možno trochu komicky, ale vtedy to asi nebolo jednoduché…
Spomínam si na stretnutie večer o ôsmej, ktoré mi dal človek – úplne prvý nádejný sponzor Krídla a bol to generálny riaditeľ veľkej spoločnosti. Z jeho kancelárie som telefonicky chcela skontrolovať dcéru, ktorá mi však nebrala telefón a ja v panike som zrušila stretnutie s človekom, ktorý mi už druhý termín nemusel nikdy dať a doslova letela domov. Doma dcéra pokojne spala, len bol vypadnutý prúd a tým pádom mi to v telefóne akoby zvonilo, ale doma ticho. Vtedajšia technika bola veľkou brzdou, sekretárky boli najdôležitejšie, niekedy aj dva-tri týždne trvalo, kým som dostala termín. Prvý ročník bol o to náročnejší, že každému som musela vysvetliť ako to mám v hlave, lebo ešte to nikde nebolo, nemala som sa o čo oprieť. Stretla som sa možno s osemdesiatimi ľuďmi, z ktorých desatina pochopila a chcela ísť so mnou do toho. Na prvú tlačovú konferenciu prišla jediná novinárka. Keď sa teraz počúvam, ani sa mi to nechce veriť (smiech).
Čo vás hnalo dopredu, kde ste brali energiu po odmietaniach, neúspešných pokusoch skontaktovať sa s kompetentnými?
Verila som, že je to originálny projekt, ktorý je dobrý, má potenciál. To máte ako so športovcami, v niekoľkých zápasoch po sebe nedá gól, bežec nedobehne prvý, to sú veci, ktoré patria k ceste, ktorú sme si zvolili. Ak som zdolala jednu prekážku, potom tri ďalšie nie, vedela som, že bude nasledovať zase pokus, ktorý vyjde. Brala som to ako cestu, ktorú musím prekonať.
Šli by ste do toho aj dnes?
Na všetky prekážky si spomeniem dnes už s úsmevom, keď sa ma na ne pýtajú. Keď sa povie Krištáľové krídlo, v hlave mám len to pekné, množstvo zaujímavých ľudí, ktorých som stretla, spoznala, ktorí obohatili môj život. Z mnohých sa stali osobní priatelia, aj vďaka tým ľuďom, ktorých sme ocenili som pozitívnejšia a lepšia.
Samotné Krištáľové krídlo sa rozprestrelo do ďalších aktivít…
V roku 2010 sme zorganizovali koncert na pomoc povodňami postihnutých oblastí, na ktorom sa vyzbieralo 400 tisíc euro a od toho okamihu nás filantropia už nepustila. Je to úžasný pocit pomôcť. Krištáľové krídlo je značka, ktorá má veľký potenciál, oceňuje skutočné osobnosti Slovenska a pomáha tým, ktorí to potrebujú. Potreba pomôcť vyplynula spontánne a sme radi, že je to tak.
V rámci povodní ste osobne navštívili najpostihnutejšie oblasti, cestovali ste po Slovensku…
Mali sme precízny zoznam ľudí, ktorí potrebovali pomoc a cestovali sme s mojou dcérou Katkou a Miškou Fedorovou. Dostávali sme množstvo žiadostí o pomoc, spolupracovali sme aj s organizáciami, ktoré pomoc poskytovali. Osobne sme si preverili rodiny, ktoré naozaj boli postihnuté. Nemali sme ešte nadáciu, robili sme to s povolením Ministerstva vnútra SR, kde sme aj odovzdali darovacie zmluvy. Ani euro z vyzbieraných peňazí nepoužijeme na iné účely ako na pomoc. Prevádzkové náklady spojené s filantropiou hradíme z iných peňazí a všetko, čo sa vyzbiera na pomoc, naozaj ide tam, kde je to potrebné.
Na udeľovaní ocenení sa podieľa široká verejnosť, stáva sa často, že sa viackrát objaví meno, ktoré ste nikdy nepočuli a pátrate kto to je?
Samozrejme sa zaoberáme každým menom, máme svoje poroty pre jednotlivé kategórie, športovcov preveruje športová porota, rovnako tak máme na všetky oblasti odborné poroty, najneznámejšie mená k nám chodia z oblasti filantropie a naozaj ani jedno meno neostane odsunuté.
Krištáľové krídlo ovplyvnilo aj váš osobný život, spoznali ste sa vďaka nemu s manželom, dcéra pokračuje a pomáha…
Katka, moja dcéra, ide v tom so mnou odmalička, koľkokrát mi aj povedala, mami, nechaj to, veď sa trápiš kvôli tomu. Áno, môj manžel, vtedy ešte neznámy muž, bol jedným z partnerov a bol dokonca v porote Krištáľového krídla, stalo sa, že sme jeden druhého zaujali, tak spolu žijeme. Samozrejme mali šancu aj iní, ale som rada, že je to tak ako to je. Dcéra skončila dve vysoké školy, jednu na Slovensku, jednu v Amerike, našla sa v tejto práci, má to svoje meno. Dnes je to iné, nechcem povedať jednoduchšie, lebo zháňať peniaze nie je jednoduché, ani keď to už má svoju tradíciu a vďaka Bohu za techniku, ktorá nám to niekedy uľahčuje.
Relax, keď si od krídla a všetkého okolo potrebujete oddýchnuť?
Ja nerelaxujem nikdy. Stále som aktívna, športujem, cestujem, varím, nemám tendenciu ležať a nič nerobiť. Každý deň musím mať aktívny a neleňoším. Záverom by som rada pozvala čitateľov vášho portálu k televíznym obrazovkám
29.januára 2017, kedy sa na Jednotke bude vysielať slávnostný 20-ty ročník Krištáľovho krídla.
O pár slov sme poprosili aj dcéru Katarínu Srkala, ktorá zatiaľ nepreberá štafetu, ale je rovnocennou posilou Krištáľového krídla, pretože pri ňom naozaj vyrástla.
Ako si spomínate na časy, keď ste začali vnímať čo mama robí?
Prežila som s mamkou celých dvadsať rokov, takže ak budem pokračovať, nemusí sa nik obávať, že by to bolo menej kvalitné, dobré. Veľa som sa od mamy naučila a hlavne rástli sme spolu s Krištáľovým krídlom ako súrodenci.
Aké je to mať mamu šéfku?
Vôbec maminu nevnímam ako šéfku, pretože naozaj som pri tom odmalička, je to skôr spolupráca, ani nevnímam rozdiel, kedy je mama, kedy šéfka, ale funguje to a verím, že bude aj naďalej.
Pripravila: Anna Olvecká
