Stretli sme sa na premiére netradičného slovenského filmového počinu, v ktorom dostali priestor mladí filmoví tvorcovia a do kín prichádza tento nezvyčajný útvar pod názvom DOGG. Štyri písmenká DOGG predstavujú začiatočné písmená jednotlivých poviedok – Duet, Opus Dei, Grassvater a Game. V poslednej z nich si zahral aj skvelý Marián Mitaš.
Nie je ľahké robiť rozhovor tesne pred premietaním filmovej novinky, takže čo nám poviete o svojej úlohe vo filme DOGG?
Film je nový zaujímavý projekt pre mladých filmových tvorcov, aby v budúcnosti zarezonovali u divákov, či už na Slovensku alebo nech Bože dá, aj v internacionálnom priestore. Veľmi odvážny producentský krok Maroša Hečka, ktorý sa nebál investovať do skúšobného projektu. Jedná sa o štyri 20 minútové filmy, ktoré spája téma – strach. Ja účinkujem v poslednej, štvrtej a je to príbeh obyčajného človeka, ktorého vyžrebujú v lotérii, ale nevyhrá zásadnú sumu, skôr naopak – tvrdý boj o život. Cena v lotérii je totiž časový limit, keď je dotyčný prenasledovaný zabijakmi a zvádza s nimi súboj s časom o to najcennejšie – o život. Samozrejme toto všetko je súčasťou televíznej šou, ktorá to vysiela a ľudia sa majú pri obrazovkách zabávať.
Ako ste prijali funkciu obete, asi nie ste zvyknutý?
Bolo to náročné. Točili sme päť nocí a celé je to o naháňačke, čo bolo fyzicky náročné, pretože ja tam stále bežím, utekám…
Takže najbližšie vás vidíme na maratóne?
Nie! Som skôr na krátke trate. Vo filme to vyzerá na dlho, ale v podstate sme točili šprint na krátky úsek, potom ďalší, ale naplno…
Hrá sa vám ľahšie zloduch ako napríklad postava Oláha v Búrlivom víne, korá bola zrejme veľmi náročná, lebo zvládnuť takého psychopata – klobúk dolu, alebo obeť?
Zrovna tieto dve úlohy sa porovnávať nedajú, pretože postava obete v Game je zvláštne nakrúcanie, akoby klipové, jeho výsledok je založený na strihoch. Bolo to fyzicky náročné, kým Oláh bol o psychike. Vyjadriť jeho stavy, prechody, keď oklamal aj psychiatrov, to bol fakt záber na psychiku.
Okrem nakrúcania vás môžu diváci vidieť v divadlách…
V Mestskom divadle v Bratislave hráme s Tomášom Maštalírom, Zuzkou Fialovou a samozrejme ďalšími hru Pravda, v štúdiu L+S stále beží hra: 69 vecí lepších ako sex. Nakrúcal som v Česku, kde je práve v kinách film Milada, o živote Milady Horákovej. Zahral som si vyšetrovateľa štátnej bezpečnosti, ktorý kruto donúti Miladu podpísať priznanie, na základe ktorého ju prokurátorka v úlohe Ani Geislerovej pošle na smrť.
Opäť zlý? Máte aj reakcie od divákov?
Oláh už príliš nerezonuje, našťastie, verím, že ho prekonajú ďalšie postavy a neostanem do smrti len Oláh.
Zaregstrovali českí filmoví tvorcovia, čo je skvelé…
Áno, dokonca v októbri som dokončil ďalší film Toman, kde hrám ešte väčšiu „komunistickú sviňu“ ako v Milade (úsmev). Je to postava prokurátora, ktorý sa nechá zvoliť za sudcu a robí zle. Dokumentárna dráma o tom ako prebiehal komunistický puč v Československu v roku 1948 a všetko sa to snaží byť veľmi verné. Produkoval a režíroval Ondrej Trojan. Som rád, že si všimli aj mňa, sú tam veľmi dobré projekty, mám radosť. Aj z toho, že sme sa stretli s ďalšími slovenskými kolegami ako Lukáš Latinák, Táňa Pauhofová či Roman Luknár. Ale rozbieha sa to aj na Slovensku.
Invázia slovenských hercov do Česka je veľmi príjemná, ako vnímate obsadenie herečky Olivie Csiky Trnka do poviedky, kde hráte spolu v DOGG?
Olivia je veľmi zaujímavý zjav, jej matka je Slovenka, Olivia však od štyroch rokov vyrastala vo Švajčiarsku. Hovorí po slovensky, francúzsky, nemecky, anglicky, čo je obrovskou výhodou pre herca, keď sa chce uplatniť medzinárodne. My sme sa priamo na pľaci nestretli, iba na premiére filmu v Piešťanoch. Som rád, že ju pozvali, perfektne sa tam hodí, určite nebolo jednoduché zohnať človeka, ktorý tak plynule hovorí afrikánštinou ako ona, hodnotím to na výbornú.
Žijete doma už aj atmosférou Vianoc?
Ani nie, ešte si to celé neuvedomujeme, máme iné starosti. Sťahujem sa s rodinou do domu, chcem to do Vianoc stihnúť. Nie som zástanca toho, aby sme vianocovali už od októbra, nech to pomaly a spontánne prichádza s dátumom okolo 20. decembra.
A Silvester?
Priznám sa, toto vôbec netuším, kde budem, lebo naozaj ma pohlcuje dokončovanie a príprava, aby sme stihli sviatky v dome.
Text a foto: Anna Olvecká
