Odmalička spieval vo folklórnom súbore, kde aj tancoval, no v tanci sa necítil doma. Rovnako vnímal, že do svojej speváckej produkcie nemôže vkladať nič svoje. Chcelo to čosi iné, lepšie. V jeho hlave sa kopilo neúrekom nápadov, ale… A potom sa objavila Superstar, Martin nezaváhal a urobil dobre.
Dnes má na konte druhý album a vytešuje sa z neho ako malý… Má nárok,je mladý, má iba 17 a davy fanúšikov šalejú, cestujú za ním na koncerty. Moderuje v Prahe, spieva svoje skladby, koncertuje, nemusí tancovať a spievať prebraté skladby a je spokojný… Veď toto chcel.
Čo máte nové?
Nové CD s názvom NECH.
Akože nech sa dostane k všetkým ľuďom…
…nech sa počúva, nech si píšu, nech si každý nájde na albume čo chce, pretože je celkom rýchla šialená doba, ľudia nemajú čas na priateľov a na rodinu ani nehovorím. Sám mám pocit, keď počúvam hudbu, že si v nej chcem nájsť to svoje, pochopiť speváka. Za tie dva roky čo som na scéne, sa podarilo mojim prvým albumom spojiť veľa ľudí a to je motivácia, inšpirácia, pretože naozaj sa skamarátili vďaka mojim pesničkám.
Zmaturovali ste na osemročnom gymnáziu, kam sa chystáte ďalej?
Vyšlo mi to, že mám sedemnásť a maturitu, tak som si povedal, že dobehnem všetky veci, ktoré sa týkajú hudby, pretože stále je kam sa posúvať. Ukončím si základnú umeleckú školu a o rok pôjdem na konzervatórium. Dám si druhú strednú, budem strašne dlho študent, lebo popri muzike to bude menej stresujúce. Nie som zástancom toho, že dnes sa mi darí v muzike, tak sa vykašlem na školu, chcem ísť aj na vysokú samozrejme. Svet hudby je nestály. Dával som si veľmi záležať na tom, aby mi nevyšli maturity a album v jednom čase, až sa mi to podarilo spojiť (smiech).
Máte na albume jedenásť skladieb, charakterizujte ho…
Album je nezaraditeľný, išiel som do toho s tým, že idem robiť hudbu tak, ako ju cítim. Je tam hudba pre ľudí a od ľudí. Zvuk vŕzgajúcej stoličky alebo zapískala gitara – to všetko tam je, pretože počítačová dokonalosť nie je nič pre mňa. Keď je niečo dokonalé, super, tak v konečnom dôsledku to nie je až také super.
Neustále vám svietia oči, keď hovoríte o albume. Dalo by sa predpokladať, že po roku práce , o ňom aspoň mesiac nebudete chcieť ani počuť…
Na toto som sa tešil, ako budem o ňom hovoriť. My sme s Liptovského Mikuláša, okrem toho sa pridružili maturity, moderujem reláciu v televízii Óčko, do Prahy to nie je na skok, ale okolo 500 kilometrov, takže mali sme toho naozaj dosť.
Ako vás rodičia vychovávali, boli prísni, trestali vás?
Jednoznačne to neviem povedať, určite ma trestali, keď som niečo vyviedol. Tým, že sme z Liptova, nemali sme extra luxus, a to mi pomohlo, že sa viem naozaj úprimne tešiť z každej maličkosti. Vždy keď cestujeme po Česku a Slovensku a obzerám si krásy…
Prvý honorár… na čo ste ho minuli, boli ste ešte decko?
Úplne presne to viem. Odmalička ako som začal vnímať hudbu, ma fascinovali gitary. Zbieram ich a tak som si samozrejme kúpil gitaru. Mal som dlhý čas jej obrázok pod obalom na zošite z dejepisu a sníval, že raz bude moja a ani som sa nenazdal a držal som ju v rukách. To bolo hneď po súťaži, a nebolo to z jedného honoráru, pretože trvalo kým sa nazbierali, ale presne viem, že som si povedal, oplatí sa snívať.
Óčko a moderovanie…
Óčko je moja druhá rodina. Keď prišla ponuka moderovať, bol som v šoku, ale snažím sa obklopovať príjemnými ľuďmi a v rámci tejto televízie mi to vyšlo tiež. Úžasný rodinný kolektív v malom domčúriku na okraji Prahy a narobí tak veľa hurhaju po celom Česku i Slovensku. Som rád, že toto môžem robiť, pretože priznám sa, keď mi prišiel mail s ponukou, až som sa zapotil! A druhý raz, pri prvom moderovaní. Je to príjemné spestrenie, nepovažujem sa rozhodne za moderátora. Ani neplánujem kariéru v tomto obore. Hoci, čítal som knižku, že nie je vždy podstatné to čo vy chcete, ale niekedy si vás nájde niečo, o čom sa vám ani nesnívalo a budete v tom najlepší.
S novinármi máte pozitívne skúsenosti?
Veľmi. Myslím, že nemám nejaké negatívne skúsenosti, a keď sa niečo vyskytlo, tak to napísal človek, s ktorým som sa ani nestretol. Beriem to s rezervovou a dokonca aj moji fanúšikovia na sociálnej sieti zdieľajú a bavia sa. Takže pohoda, ja som ústretový, takže nemajú prečo na mňa alebo o mne písať niečo zlé.
Vraj milujete nočnú Prahu…
Všetci Pražáci sa mi smejú, čo na nej vidím, ale v tom Liptovskom Mikuláši bola pre mňa Praha úplne nedobytná (smiech). Tak ako Česi radi chodia do našich Tatier, možno tak my chodíme do Prahy. Lichotí mi, že tam pracujem, je to pre mňa mesto umelcov, tam to umením doslova dýcha. A to mi vyhovuje.
foto: archív M.H.
