Odvolávať sa na voľakedajší nedostatok banánov v obchodoch sa už pomaly nenosí. Ovocia, a predovšetkým tropického či iným spôsobom nezvyčajného je toľko, že nedostatkovým sa stalo skôr to, čo sa ešte kde-tu rodí v našich sadoch a záhradách.
V našich končinách sa zrejme sotva nájde niekto, kto by nemal rád čerešne. Tie prvé, májovky, sa kedysi predávali zviazané do miniatúrnej kytičky, a keď ich mamy priniesli domov −a niektoré ich, také zviazané, namáčali do cestíčka a vyprážali na masle − deti vedeli, že čoskoro budú prázdniny. Čerešničky-dvojičky si vešali na uši ako náušnice a dievčence nimi lákali chlapcov – čerešne aj ony boli na zjedenie. Žiaľ, väčšina trhov s domácimi produktmi už neexistuje a aj čerešne a višne máme predovšetkým z dovozu. Ako napokon v posledných rokoch bezmála všetko, čo sme si kedysi dopestovali sami. Pravda, miešaným nápojom, ktorých najčastejším komponentom sú čerešne a višne, bublaninám, čerešňovým štrúdľam, lekvárom, kompótom či džemom alebo šľahačke a tortám, ktorými sa čerešne korunujú, je jedno, odkiaľ to skvostné ovocie pochádza.
V čokoláde, vo fernete aj v pive
Višne v čokoláde, o ktoré dnes niet núdze, bývali kedysi exkluzívnym podpultovým podarúnkom. A pri jeho zháňaní nám sotva napadlo, že višňový sirup umožňuje ľahšie vstrebávanie liekov, preto sa využíva v lekárnictve ako zložka odtučňovacích čajovín, ale ako ochucovadlo kyslých uhoriek a kapusty sa využívajú aj stopky višní. To, že višne spolu s čerešňami sú významnou zložkou cukrárskych a cukrovinkárskych výrobkov, robí sa z nich griotka či višňovica, je zrejme známejšie. A možno aj to, že okrem fernetu s višňovou príchuťou sa o priazeň labužníkov uchádza aj pivný nápoj s príchuťou višní.
Chúlostivé, ale žiadané
Jahody a ríbezle. Tie prvé patria spolu s čučoriedkami a brusnicami k najsilnejším potravinovým antioxidantom, nevraviac o tom, že údajne posilňujú libido. Ríbezle − u nás najznámejšie červené, biele a čierne − sú podobne chúlostivé ako jahody. Neprospieva im dlhé skladovanie a oba druhy sú veľmi obľúbeným pikantným ovocím používaným v rôznych formách – ako koktaily, džemy, kompóty, ovocné zmrzlinové a čokoládové poháre, šľahačka.
Favoritky pána Sachera
Marhule. Vraj zlepšujú náladu a odstraňujú únavu. Ako deti sme rozbíjali ich kôstky a pochutnávali si na ich jadrách netušiac, že obsahujú jedovatý amygdalín. Prežili sme. Marhule na našom území, ktoré je jednou z najsevernejších oblastí ich pestovania, prežívajú horšie a z našich trhovísk takmer zmizli. Ešteže sa dá nájsť marhuľový džem, ktorý vo svojej torte preslávil pán Sacher, a kompóty. Veď bez marhúľ nie je skvostný zákusok opitý františkán to pravé… marhuľové. Našťastie, možno ho upiecť aj s ich príbuznými broskyňami, ktoré zasa odstraňujú nervozitu a sú výborné nielen v koláčoch, ale aj v ovocných pohároch či pudingoch.
Múzy maliarov
Pre mnohých sú nimi hrušky. Pre ich podobu so ženským telom alebo možno preto, že podporujú tvorbu tzv. hormónov šťastia. Odporúčajú sa pri obezite, pripravujú sa z nich zaujímavé chuťovky a dezerty kombinované najmä so syrmi, s cesnakom a s mäsom, varia sa z nich džemy, čatní, zavárajú sa s červeným vínom a napokon – destilujú sa na skvostnú hruškovicu. Podobne je to s dulami, ktoré symbolizujú lásku, plodnosť a pokladajú sa za afrodiziakum. Na svadbách sa dule dávali snúbencom ako symbol zdravia a plodnosti. Nádherne voňajú, preto sa ukladali do skríň. Pripravujú sa z nich kompóty, želé, rôsoly, pochúťkou je dulová pasta či víno.
Hviezda zvaná jablko
Vari niet univerzálnejšieho ovocia. Pochádza z Číny, považujú ho za kráľa všetkých plodov, je použiteľné takmer do každého jedla, koláča, nápoja, šalátu (ovocného aj zeleninového) aj na všetky neduhy. Jablká možno piť ako mušt aj ako jablkovicu – calvados, piecť len tak alebo plnené, zahnať nimi smäd, robiť z nich skvostné maškrty… A vzhľadom na boom aroma lámp, do ktorých sa namiesto vonného oleja dá vložiť jablko s klinčekmi a so škoricou, kde sa pečie a všetko krásne rozvonia, si ich možno predstaviť aj ako intímne osvetlenie na barových stoloch. A hosť, ktorý sa nebude priveľmi náhliť, ich po dohorení sviečky môže skonzumovať. Ako pozornosť podniku…
Text: Marta Horecká
