Cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, miluje španielčinu, zaujíma ho geopolitika, dianie vo svete, história a geografia, ale aj mnoho iných vecí. Najvášnivejšou jeho záľubou je cestovanie, objavovanie nových svetov a ich kultúr, skúmanie ich zvykov a tradícií.
V súčasnosti, až do konca marca, je prístupná výstava jeho fotografií v Eurovea, pod názvom Farebné festivaly masiek a krojov. Michala Hertlíka môžete sledovať cez sociálne siete : Facebook: Michal Hertlík / traveller & photographer https://www.facebook.com/michalhertliktravellerphotographer/
Instagram: michalhertlik: https://www.instagram.com/michalhertlik/
Vyštudovali ste náročné štúdium medzinárodné vzťahy a diplomaciu, napriek tomu sa im nevenujete. Prečo?
Od malička som chcel študovať diplomaciu, ale takisto aj cestovať po svete. Diplomaciu som úspešne vyštudoval, popri tom som cestoval, avšak po skončení vysokej školy som sa musel rozhodnúť, ktorým smerom by som sa chcel v živote uberať a čo ma napĺňa viac. Keďže je cestovanie súčasť mňa a nevedel by som bez neho existovať, vydal som sa možno tou ťažšou, ale o to zaujímavejšou a dobrodružnejšou cestou. Diplomaciu mám aj naďalej v krvi, baví ma každodenne čítať o geopolitických záležitostiach vo svete, zaujímam sa o krajiny, ich politiku, vlády, sledujem dianie vo svete, ale venujem sa naplno tomu, pre čo som sa narodil – cestovanie.
Využívate často teóriu zo školy na cestách?
Úplne dopodrobna nie, ale samozrejme, že sa mi na cestách hodia moje vedomosti o krajinách, vzťahoch medzi jednotlivými štátmi, akou aktuálnou situáciou prechádza daná krajina a podobne. Aj keby som nevyštudoval to, čo som vyštudoval, odmalička ma bavila najmä geografia a aj história, takže môžeme predpokladať, že tie poznatky by som mal tak či tak, aj keď možno v menšom množstve ako teraz. Samozrejme čo sa týka jazyka, konkrétne španielskeho, tak práve vďaka tomu, že som sa ho na strednej škole začal učiť, ho teraz viem na vysokej úrovni a navštevujem Latinskú Ameriku. Keby som sa začal v dvanástich rokoch učiť namiesto španielčiny francúzštinu alebo nemčinu, ktovie, kde by som bol teraz.
Vaše prvé stretnutie s fotením bolo osudové, že ste vedeli hneď – toto je to, čo chcem, alebo to bolo skôr cestovanie a fotenie sa pridružilo?
Už ako malý som vedel, že keď raz budem naplno cestovať, tak je dobré mať z toho materiál, či fotografie alebo videá. Takže ešte aj predtým, ako som si kúpil moju zrkadlovku, som takisto fotil na digitálny fotoaparát alebo na mobil. Bola to len otázka času, kedy vyzrejem na naozajstný foťák. Takisto musím povedať, že fotenie ma bavilo odjakživa. Nie je to tak, že pri cestovaní sa doslova nútim fotiť, aby som mal materiál, ale mňa to doslova fascinuje, takže to robím s radosťou, ľahkosťou a s veľkým nadšením.
Na cestovanie a skvelú fototechniku sú potrebné peniaze, kde ich beriete?
Čo sa týka fototechniky, tak do toho som zatiaľ veľa neinvestoval. Kúpil som si jedine moju zrkadlovku Nikon D7100 s normálnym objektívom a s tým fotím od začiatku. Jasné, že ma lákajú všelijaké objektívy od výmyslu sveta, ale bohužiaľ si ich zatiaľ nemôžem finančne dovoliť. Pokiaľ ide o financovanie mojich ciest, financujem si ich sám. Tu musím podotknúť a vyvrátiť jednu zásadnú vec, ktorú si väčšina ľudí myslí, a síce, že na cestovanie treba milióny eur. Vôbec to nie je pravda. V dnešnej dobe sa cestovanie dá robiť tak lacno, ako nikdy predtým. Všetko je to len otázka komfortu človeka a samozrejme treba mať potrebné znalosti, ako správne a lacno cestovať. Ja svoju prácu mám, ako ostatní ľudia, financie z toho putujú najmä na cestovanie, takže zaplatiť si moje cesty nie je pre mňa až taký problém.
Navštívili ste množstvo krajín, rôzne kmene, ako sa s nimi dohovárate?
Väčšinou chodím do Latinskej Ameriky, takže 95% času používam španielčinu. V indiánskych kmeňoch sa dorozumievam takisto po španielsky, aj keď množstvo Indiánov po španielsky nevie. Používajú svoje vlastné indiánske jazyky, takže musím nájsť vždy niekoho z nich, kto po španielsky rozpráva, aby našu komunikáciu mohol tlmočiť. Pokiaľ cestujem po Európe alebo inde po svete, jednoznačne hovorím len po anglicky.
Koľká v poradí je vaša aktuálna výstava v Eurovea pod názvom Farebné festivaly masiek a krojov?
Je to v poradí moja štvrtá výstava fotografií od minulého roka. O moje fotografie je záujem, preto dúfam, že počet výstav sa bude v budúcnosti len zvyšovať a nebudú len na Slovensku.
Koľko fotografií je na výstave a odkiaľ pochádzajú?
Na výstave je 20 fotografií. Pochádzajú z troch tradičných kultúrnych festivalov, ktoré som osobne navštívil. Ide o festival Surva z Bulharska, Festival de la Mejorana z Panamy a svetoznámy Benátsky karneval. Prostredníctvom mojich fotografií chcem sprostredkovať návštevníkom emócie ľudí, ktorí sú zobrazení na fotografiách, pretože ľudské emócie sú pre mňa to najlepšie a najautentickejšie, čo sa môže na fotografii zobraziť.
Vašim fotografiám dominujú pestré farby, prečo?
Farby a farebnosť ma fascinujú, milujem pestré a živé farby, takže tento prvok je prítomný aj na mojich fotografiách. Niekedy doslova vyhľadávam na svojich cestách skutočne farebné miesta a mám radosť pri ich fotení.
Vaše fotografie sa objavujú aj na stránkach a titulkách rôznych časopisov, máte takú, na ktorú ste mimoriadne hrdý?
Mám v hlave takých 5 až 10 fotografií, na ktoré som mimoriadne hrdý a skôr či neskôr sa objavia na titulkách nejakých časopisov. Zatiaľ sa mi podarilo mať svoju fotografiu na titulkách dvoch časopisov, jedného v Ekvádore a jedného u nás na Slovensku.
Najzaujímavejšia je iste vždy ostatná cesta, z ktorej ste sa práve vrátili. Máte však vo svojom portfóliu takú, že sa vám ani veriť nechce, že ste ju absolvovali a prečo je výnimočná?
Každá moja dobrodružná cesta do sveta je svojim spôsobom iná, zaujímavá a rozdielna. Na každú mám iné spomienky, iné zážitky, prežil som ju s inými ľuďmi a každá je pre mňa výnimočná, takže neviem vám povedať len jednu, pretože tá najlepšia je každá jedna.
Herci, speváci a iní umelci majú väčšinou svoje vzory, existuje niečo podobné aj vo vašom zameraní, je niekto koho obdivujete v rámci cestovania prípadne vo fotografii?
Na Slovensku je len veľmi málo takých ľudí ako ja, teda takých, ktorí sa venujú cestovaniu naplno celý život a stále v ňom napredujú. Napriek tomu tak zdravo závidím Martinovi Navrátilovi, ktorý má svoj portál Travelistan a patrí medzi jedného z najscestovanejších Slovákov. Obdivujem jeho prácu a vždy sa teším spolu s ním, keď navštívi ďalšiu nepoznanú destináciu. Ešte obdivujem jedného zahraničného fotografa. Nemec Thomas P. Peschak fotí pre National Geographic Magazine a špecializuje sa hlavne na podmorský svet. Jeho fotografie sú jedným slovom neuveriteľné a vždy ma inšpiruje k novým veciam.
Knihu svojich fotografií neplánujete vydať?
Možno raz…
Aké cesty vás čakajú v najbližšom období a máte ešte nesplnený cestovateľský sen?
Každý rok by som rád navštívil nejakú krajinu Latinskej Ameriky. Tento rok pozerám po tých stredoamerických a snáď moje kroky povedú do jednej z týchto nasledujúcich: Nikaragua, Guatemala, Honduras, Salvádor. Každý cestovateľ by mal mať jeden najväčší cestovateľský sen. Ten môj, ešte nesplnený, sa nachádza presne na opačnej strane Zeme a volá sa Veľkonočný ostrov. Je to malý ostrovček ležiaci asi 3 300 km od pobrežia Južnej Ameriky, politicky patriaci Chile, avšak so svojou vlastnou a unikátnou kultúrou a tradíciami. Na ostrove sa nachádzajú desiatky obrovských kamenných hláv a sôch nazývaných Moai. Som zberateľom masiek, takže tento ostrov je mojím cestovateľským snom už odmalička.
Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Archív Michala Hertlíka
