Mont St.Michel vyrastajúci z malého ostrovčeka obklopeného morom sa stal jeden z neodmysliteľných symbolov krajiny Galského kohúta. Kúpe sa v chladných vlnách, z ľavej strany k nemu dolieha tajomné Bretónsko a na strane pravej sa rozlieva historická Normandia. Máloktoré francúzske mesto sa vyznačuje tak príťažlivou atmosféru ako práve Mont St.Michel.
Pár kilometrov za mestečkom Pontorson sa priamo pred očami začne na horizonte z mora dvíhať kopec s vežou kláštora sv.Michala. Na úpätí kopca stojí niekoľko budov, obkolesujú ho kamenné hradby s romanticky zašpicatenými vežičkami a celá pravá strana patrí mestu, ktoré tu pod kláštorom vyrástlo ešte v stredoveku. Miesto na ktorom dnes kláštor alebo celý polostrov stojí poznali už starí Kelti. Možno sa to pri pohľade na kláštor nezdá, ale Mont St.Michel len pred pár rokmi oslávil svoje 1300.narodeniny. Už v roku 708 sa tu zastavil biskup Aubert z meste Avrenches, aby na vrchole kopca postavil prvú kaplnku. Miesto si biskup nevybral náhodou, ale kráčal v šľapajach archanjela Michala, ktorý sa mu zjavil vo sne. Odtiaľto pochádza názov miesta a sv.Michal ako patrón neskoršieho kláštora nad ním dodnes drží svoju ochrannú ruku. V roku 966 daroval Richard I. miesto Benediktínom a tí ho vzápätí premenili na centrum vzdelanosti a kultúry. Nepokojné časy však vyžadovali viac ako len múdrosti kníh a preto na tomto strategickom mieste nechali postaviť pevnosť kam nasťahovali vojakov. Cesta dnu do stredovekého mesta vedie bránou Porte de l´Avancée. Je zároveň jediným miestom ako sa človek môže dostať do celého komplexu. Tu začína francúzsky stredovek vpísaný do miestnej architektúry. Staré fasády domov zdobia malé drevené škridlice ponaliepané jedna vedľa druhej. Zašpicatené trojuholníkové strechy sa striedajú s vežičkami, no v oboch prípadoch prevláda kameň. Ťažké kamenné bloky vyzerajú akoby ich nahádzali len tak bez rozmyslu, ale pravda je úplne iná. Francúzi vždy vedeli z obyčajných kameňov vykúzliť nádherné stavby. Z hlavnej ulice vybieha niekoľko vedľajších a viacero z nich stúpa smerom nahor. Vedú priamo ku kláštoru, alebo ak chceme opátstvu ako sa St.Michel niekedy tiež zvykne prezývať. Na najvyššej vežičke nesmie chýbať zlatá postava archanjela Michala zápasiaceho s drakom. Už len obísť starý cintorín, vymotať sa z kamenného labyrintu stredovekých uličiek a stojíme pred vstupom do kláštora. Vydláždená cesta stúpa nahor tak ostro, že pri prudkých dažďoch sa musia mestečkom valiť potôčiky vody. Postavať kláštor si vyžadovalo odborného architektonického ducha. Miesto, kde bude stáť vybrali na vrchole skaly a svojim spôsobom ho položili priamo na skalnaté bralá. Kláštor len pomaly rástol a tak každým vekom priberal do svojich útrob nové a nové stavebné prvky. Dnes je nádherným splynutím viacerých štýlov. Často sa poukazuje na to, že loď chrámu z 11. a 12.storočia má románske črty, zatiaľ čo chór postavaný o tri storočia neskôr je až okázalo gotický. Hore od kláštora je nádherný panoramatický pohľad na krajinu obkolesujúcu St.Michel. Pod nami na úpätí sa ešte medzi stromy predierajú strechy domov, ale za nimi sa už vlní more. Práve je odliv, no príliv zmení všetko na nepoznanie. O St.Michel sa zvykne hovoriť ako o mieste s najvyšším prílivom a keď dorazí k pevnine obkolesí celý polostrov s výnimkou jednej prístupovej cesty. Rozdiel medzi prílivom a odlivom môže byť až nepredstaviteľných 15 metrov! Aj keď je fascinujúce prechádzať sa starobylými uličkami mesta s kláštorom priamo nad hlavou, ten najkrajší pohľad je na St.Michel predsa len z diaľky. Tu, sediac na kameni na dosah pobrežia vynikne jeho krása. Mont St.Michel bude naveky priťahovať tých, ktorým sa jeho meno či podobizeň aspoň raz premietlo v mysli.
FOTO: Tomáš Kubuš
