Grécky Peloponéz je miesto, ktoré je doslova prešpikované fascinujúcimi miestami, kde sa tvorila história. Neďaleko prímorského letoviska Nafplia však neleží hocijaké miesto, ale hneď slávne Mykény. Objavil ich známy archeológ Schliemann a žil v nich legendárny panovník Agamemnón. Ako vyzerá mesto dnes a čo sa ukrýva za Levou bránou?
Z prímorského letoviska Nafplio trvá cesta do Mykén skoro presne hodinu. Za oknami sa vlní príjemná peloponézska krajina, ktorú farbí do viacerých odtieňov niekoľko poľnohospodárskych políčok a pomarančových sadov. Ruiny kedysi slávneho mesta ležia necelé dva kilometre za dnešným mestečkom menom Mikines. Ako náhle sa z krajiny vynoria kamenné múry, človek vie, že je na mieste. Kedysi dávno patrili Mykény na výslnie sveta a medzi rokmi 1400-1300 pr.Kr. tu všetko vyzeralo inak. Okolo mesta vznikli kyklopské hradby, kráľovský megaron krášlili farebné fresky, stavitelia dokončili Atreovu pokladnicu a ľudia vchádzajúci do mesta obdivovali Leviu bránu. O tom, že nič netrvá večne vedia obyvatelia Mykén svoje. Po dlhých rokoch na výslní prichádza krátky pád až na samé dno. V priebehu 12.storočia pr.Kr. bol vypálený palác a mesto postupne začalo upadať do zabudnutia. Nezabudlo sa však na neho úplne a najmä jedným z tých, ktorý nezabudli bol Heinrich Schliemann, ktorý okrem Tróje objavil aj poklady Mykén. Jedna z prvých starovekých stavieb, ktorú návštevník uvidí je Levia hrobka. Zub času sa s ňou nemilosrdne pohral a hrobke chýba jej typická kopulovitá strecha. Na Akropolu vedie mierny kopec. Každým krokom sme bližšie a bližšie až dostávajú dva levy opretí o oltár na bráne reálne kontúry. Každý ich obdivuje a toto miesto je obletované turistami až si ho človek nemôže vychutnať tak ako by si predstavoval. A sme za hradbami! Len pár metrov za impozantným vstupom leží pohrebisko so šachtovými hrobmi označované písmenom A. Menej významný hrobový okruh B leží mimo hradieb. V jednom z hrobov v okruhu A objavil Schliemann známu „Agamemnónovu masku“ zo zlata. Jeho povestná veta „Pozrel som sa do tváre Agamemnóna“ obletela svet. Všade naokolo sú roztrúsené ruiny starovekého mesta. Dokonca sú viditeľné stopy aj po paláci v podobe megarona s predsieňou. Bol sídlom slávneho kráľa Agamemnóna. Jeho osudy boli pohnuté, podobne ako príbehy Mykén. Bol to práve on, ktorý sa rozhodol vyslať tisíce lodí na Tróju ako trest za únos nádhernej Heleny. V tejto najslávnejšej bitke dejín zohral významnú úlohu. Aby jeho výprava prebehla úspešne a na plavbe k trójskym hradbám mali lode priaznivý vietor neváhal dokonca obetovať vlastnú dcéru Ifigéniu. Za tento čin ho manželka Klytaimnestra znenávidela a čakala kým sa z Tróje vráti. Svojho manžela sa dočkala a namiesto privítania ho spoločne s milencom Aigisthom zabila. Ako to už v gréckych tragédiách býva zvykom Agamemnónove deti Orestes a Elektra sa pomstili a oboch vrahov otca odprevadili zo sveta. Atreov rod z ktorého rodina pochádzala bol poznačený krvou a preto sa často hovorí aj o „kliatbe rodu Atreov“. Na konci hradieb začína vstup do podzemnej cisterny. Po pár schodoch sa človek ocitne v čiernočiernej tme. Nie je vidno ani na krok. Pár turistov má so sebou prilby so svetlom, tak pokračujú ďalej. Pomaličky sa okolo hradieb znovu vraciame na vrchol Akropoly. Popod Leviu bránu a sme vonku z mesta. Ešte nekončíme, lebo práve mimo hradieb sa začínajú tholosové hrobky, typické pre Mykény. Prvá je podobne ako Levia hrobka už bez kupoly. Druhou hrobkou je známa Klytaimnestrina hrobka. Dlhá chodba, nazývajúca sa dromos, lemovaná kamennými múrmi vedie do vnútra hrobky. Mimo hlavného areálu stojí ešte jedna príťažlivá stavba. Je ňou Atreova hrobka (niekedy prezývaná aj pokladnica). Hrobka Atrea je najlepšie zachovanou a najznámejšou mykénskou hrobkou. Vo vnútri je naozaj príjemne. Nad hlavami sa týči zachovalá kopulovitá hrobka a hlavou prebehujú myšlienky na to, ako to mohli vtedy tak dokonalo postaviť.
Text a foto pripravil Tomáš Kubuš
