To nie je nijaký výmysel. Exotika je definovaná ako niečo neznáme, neobyčajné, nie také ako sa bežne vyskytuje. A pre cudzincov je taká každá krajina. Aj Slovensko. No ak by ho chceli aj „ochutnať“, málokde sa im to podarí. My si totiž tento logický fakt neuvedomujeme a zvyčajne staviame na tom, čo je exotické pre nás.
1 Exotika ohrdnutá
Skôr ako bumburicu (jedlo z repy a cvikly), cakomprask (zjednodušene – kyslá kapusta s fazuľou), demikát (bryndzová polievka), drotárske mykance zo zemiakového cesta či hriatô alebo chrampapulu (zapálená slivovica s cukrom) a mnohé iné slovenské špeciality dostanete u nás kúpiť taliansku pizzu, japonské suši, ázijskú korytnačiu alebo žraločiu polievku, francúzske palacinky, lososa či tuniaka… Ešteže sa v reštauráciách hlásime aspoň k husacine s lokšami, skalickému trdelníku či bratislavským rožkom.
2 Exotika zakázaná
Tú by sme si mali odpustiť, hoci by ako „zakázané ovocie“ lákala najviac. Takým ovocím-neovocím je tzv. morská datľa, osem- až deväťcentimetrový mäkkýš s pretiahnutou hnedou lastúrou. Jeho výlov je napríklad na Balkáne (okrem Bosny), ale aj vo Francúzsku, kde sa vyskytuje tiež, zakázaný. Loví sa totiž dynamitom alebo zbíjačkami, čo ničí morské pobrežie a „morským datliam“ navyše hrozí vyhynutie. Jeden človek je ich totiž denne schopný vyloviť 25 kg a narušiť tým asi päť km pobrežia.
3 Exotika pažravá
Človek sa neštíti ničoho. Na Filipínach sa jedáva balut – „vajce s nohami“, teda 15 až 16 dní staré oplodnené kuracie či kačacie vajce, ktorému se začína formovať perie, nohy a oči a konzumuje sa surové. Pre ľudskú potrebu jesť sú ohrozené aj korytnačky, šupinavec čínsky či ježura dlhonosá. V Karibiku hrozí vyhynutie „pochúťkovej“ žabe, ktorú volajú horské kura a jej populácia sa zredukovala až o 80 percent. V Kongu ide o prežitie gorilám, pretože sú tam exkluzívnou potravou, pre dopyt po žraločích plutvách, z ktorých sa v Číne varí svadobná či na iných slávnostiach podávaná polievka, hrozí vyhynutie štvrtine žralokov. Zároveň tam prakticky dožíva najväčší obojživelník sveta, veľmlok čínsky, ktorého populácia sa aj zmenšila; ľudia lovia veľmloky tak zbesilo, že nestihnú dorásť do svojej maximálnej dĺžky 180 centimetrov.
4 Exotika mäsová
Mohli by sme za ňu vyhlásiť povedzme bigos, výdatnú poľskú polievku z niekoľkých druhov mias, klobás a kapusty, ruské mäsové pirohy, ukrajinský boršč, maďarský kurací paprikáš… Mäsom plnené tortillas či čapátí, pečené hovädzie rebro asado, pirohom podobné empanadas či stejky z Argentíny už vzhľadom na množstvo juhoamerických či indických u nás domestikovaných reštaurácií asi pozná každý. S plnenou ťavou, svadobným jedlom beduínov, na ktoré sa vraj okrem stredne veľkej ťavy spotrebuje jedno veľké jahňa a 20 kurčiat, 60 vajec, 12 kíl ryže a 4 kilá rôznych opražených orechov, opeká sa dva dni a nakŕmi 80 až 100 hostí, sa asi nielen u nás, ale aj v Afrike stretneme sotva. Skôr niekde dostaneme škótsky haggis, čo je plnený baraní žalúdok.
5 Exotika nevyhnutná
Dali by ste si vyprážané kobylky? Raz možno budete musieť. Podľa FAO (Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) bude vzhľadom na potravinovú chudobu hmyz potravou budúcnosti. Už dnes sa ním živia asi dve miliardy ľudí. A ktovie, či k hmyzu nepribudnú na našich jedálnych lístkoch aj psy, ako je to už teraz v Ázii, najmä v Kórei alebo morčatá či potkany ako vo Vietname či Barme, vietnamské hadie víno, vodka so škorpiónmi, škorpióny v čokoláde, thajské kobylky, sušené termity, obrie larvy…
6 Exotika všadeprítomná
Pizza. Známa ako talianska, no podľa toho, že sa aj u nás predáva, na rozdiel povedzme od strapačiek s bryndzou či kapustou alebo makových šúľancov, na každom rohu, niekto si možno myslí, že naša… Podľa jednej definície je jej predchodcom grécky plakountos, „plochý chlieb s vecami na povrchu“ a v takej podobe by sme „pizzu“ našli už v starovekom Grécku, Egypte či dokonca Perzii, kde si vojaci piekli na štítoch chlieb so syrom. Do Talianska vraj pizzu priniesli práve Gréci a prvú pizzeriu novšieho dáta nazvanú Antica Pizzeria Port´Alba, ktorá funguje dodnes, otvorili roku 1783 v Neapole.
7 Exotika umelecká
Po zákaze francúzskymi umelcami zbožňovaného absintu (pretože po ňom vraj ľudia blazneli), ho pred sto rokmi nahradil pastis (pernod). Tento francúzsky anízový alkoholický nápoj uviedol roku 1932 na trh Paul Ricard. Vyrába sa z prísne utajovanej zmesi aromatických bylín. Základom je hviezdicový aníz (čiže badián) a fenikel. Je jantárovo číry, no zmiešaný s vodou sa mení na mliečnobiely. Podobá sa naň grécke ouzo či uzo z matoliny, teda zo zvyškov hrozna, do ktorej sa pridáva tiež najmä aníz, fenikel a ďalšie byliny a po zmiešaní s vodou sa mení na mliečnobiely nápoj.
8 Exotika rekordná
Kubánska – megakoktail daiquiri. Tohto obľúbeného nápoja milovníka Kuby, spisovateľa Ernsta Hemingwaya, namiešali 21. júla 2012, v deň jeho nedožitých 113. narodenín v takmer dva metre vysokej nádobe až 275 litrov. Okrem drveného ľadu a citrónu naň 20 barmanov použilo 88 balení bieleho rumu. A možno k nemu podávali aj plody guanabana, pripomínajúce obrovské zelené jahody akoby dochutené ananásom, banánom a citrónom.
9 Exotika studená
Zmrzlina. Výnimočnú dostať na Sicílii, kde sa podáva v teplej sladkej žemli menom „brioscia“, teda v brioške. Sicílčania ju v lete jedávajú ako príjemný sladký obed. A možno si k nej (alebo na ňu) dávajú aj jeden z výborných talianskych likérov – limoncello, taliansky nápoj s chuťou citrónov, ktorý je príjemný nielen na zmrzline či na jahodách, ale s tonikom aj výborne zaháňa smäd. Pochúťkou v teplom lete môže byť aj šerbet, orientálny chladený nápoj z ovocia a cukru alebo zmrzlinu pripomínajúci sorbet – mixované ovocie s cukrom, trochou vína či iného alkoholu.
10 Exotika letná
Možno za ňu považovať likér Pimm’s Cup, ktorého základom je džin, ale môže ním byť aj škótska whisky, brandy, rum, ražná či vodka a môže sa miešať so šampanským. Majiteľ baru James Pimm ho roku 1823 ponúkal zákazníkom na podporu trávenia. Teraz sa spája s tradičnými anglickými letnými udalosťami (spomeňte si na seriál Vraždy v Midsomeri) alebo trebárs s tenisovým turnajom Wimbledon.
11 Exotika „krvácajúca“
Našťastie však nekrvavá. Volá sa sangría (po španielsky krvácanie či púšťanie žilou) a podľa zdrojov je to typický nápoj Španielska a Portugalska. Zvyčajne sa skladá z vína, ovocia (pomaranč, citrón, limetka, jablko, broskyňa, melón, jahody, ananás, hrozno, kivi a mango), cukru či medu a trochy brandy. História sangríe siaha až do roku 200 pred naším letopočtom, keď Rimania priniesli do Španielska vinič a Španieli vytvorili vínový punč.
12 Exotika našská
Okrem toho zlomku spomenutého na začiatku možno za našu absolútne najexotickejšiu exotiku na tanieri a v pohári považovať jarabinu oskorušovú alias oskorušu, ktorá kedysi rástla voľne v poliach. Pochádza z oblasti Stredozemného mora, poznali ju už starí Rimania, dožíva sa asi 200 rokov a jeden strom dokáže zarodiť aj tonu ovocia. Plody chutia až po namrznutí, robí sa z nich lekvár, mušt, kompót, čaj, sušené a pomleté sú vhodné ako posýpka na koláče či šúľance, no najmä: robí sa z nich jeden z našich najjemnejších a najdrahších destilátov vôbec – liter oskorušovice má cenu okolo 70 až 100 eur, ale kúpiť ju vraj nemožno. Nanajvýš dostať do daru či si s ňou s majiteľom pripiť. Nečudo, strom rodí najskôr po 20 až 30 rokoch a majitelia si ju veľmi cenia. O jej význame svedčí aj to, že v Tvarožnej Lhote na Morave vybudovali Múzeum oskoruše a na jej počesť sa tam konajú slávnosti.
13 Exotika dostupnejšia
Môže ňou byť o čosi menej ako oskoruša, ale predsa len vzácna mišpuľa, ktorej plody sú tiež jedlé až po prvých mrazoch, alebo po pár týždňoch uskladnenia. Pochádza z Malej Ázie, ale v lesoch juhovýchodnej Európy, najmä v Nemecku, ju vysádzali tak často, až splanela. Plody sú vhodné aj na prípravu vína a lekvárov a z mišpuľovej drene, vajec a masla sa robí aj „syr“. Podobne vzácna je už aj skvelá moruša čierna i jej kríženec moruša trnavská. Z oboch sa robia skvelé kompóty, šťavy i džemy. Cudzinci by si po nich oblizovali všetky prsty…
Pripravila Marta Horecká
Zdroje: Rastislava Stoličná-Mikolajová: Slovenský rok, Kohyaplant.sk, travellady.webnode.sk, ihned.cz., manmagazin.sk, Spolucestovanie.sk, ČTK, lidovky.cz, Olga Pavlíčková, scribbler.cz, urobsisam.topky.sk, Hana Szabóová, plantex-zahrada, marusic.blog.sme.sk, www.pluska.sk
