Francúzsky Narbonne ležiaci na juhu krajiny dosiaľ patrí medzi neobjavené a takmer neznáme skvosty. Každého prekvapí svojou monumentálnou kamennou architektúrou dvíhajúcou sa nad mestom a jeho polohu vyšperkuje kanál rieky Aude okolo ktorej sa rozliali námestia a trhovisko. Spoločným menovateľom Narbonne je gotika a cítiť ju takmer naozaj všade.
Centrom starého mesta sa ticho vinie kanál Canal de la Robin. Mesto akoby vyrástlo okolo neho a oba jeho brehy sú ozdobené promenádou plnou stromov. Kanál je súčasťou veľkého diela Canal du Midi spájajúceho pobrežné mesto Sete s vnútrozemským Toulousse. Kanál de la Robin pretekajúci Narbonne nechal postaviť koncom 17.storočia Vauban, vojenský inžinier „slnečného kráľa“ Ľudovíta XIV. a odvtedy fascinuje ľudí. Hladina kanála sa odrazu upokojila, vietor sa stratil v uličkách a za pár chvíľ sa na ňom pekne zrkadlí most Pont des Marchande ozdobený domami. Priamo na vode kotví aj niekoľko lodí. Sú dlhé, ale veľmi nízke, aby dokázali podplávať staré kamenné mosty. Len pár metrov od najkrajšieho narbonnského mostu stojí arcibiskupský palác s luxusnou budovou Hotel de Ville, pred ktorým archeológovia odkryli kúsok starovekej rímskej cesty Via Domitia. Už pred 2100 rokmi pretínala cesta Galiu, aby spojila Hispániu s Itáliou a umožnila tak prúdiť tovaru. Najživším miestom celého mesta je nepochybne veľká krytá tržnica, ktorej domáci hovoria Les Halles. Od mestského kanála ju oddeľuje len park Mirabeu so stromami a s niekoľkými palmami. Tým sa tu celkom darí a skrášľujú mnohé časti mesta. Tržnica pripomína mesto v meste alebo ak chceme, tak malý svet riadiaci sa vlastnými pravidlami. Zvonku je nenápadná, ale v momente ako sa otvoria jej brány, pohltí každého svojimi vôňami a chuťami. Domáci ju navštevujú už od jej otvorenia v roku 1901 a každý deň sa tu stretávajú. Tržnica je najrušnejšia ráno. To prichádzajú rybári, farmári z okolitých dediniek a každý v meste vie, že vtedy tu najlepšie nakúpi a okrem toho stretne aj svojich známych. Tu v Narbonne sa totiž ľudia nestretávajú len v podnikoch či kaviarničkách, ale predovšetkým tu medzi stánkami. Predavači navlečení často v bielych zásterách stoja za svojimi pultmi alebo sa premávajú pred nimi a ponúkajú okoloidúcich nejakými drobnosťami. Jedna časť tržnice patrí pestovateľom zeleniny, ovocia, v rohu predávajú čerstvé ryby, mušle, dary mora, neďaleko odtiaľ koreniny, sušené ovocie, oriešky a tie napokon vystrieda dedko v baretke s vráskami vpísanými do tváre, ktorý má pred sebou vyložené čerstvé aj sušené bylinky. Z hlavného námestia Hotel de Ville sa vypína vysoká kamenná veža ozdobená na vrchu štyrmi malými zaoblenými bastiónmi. Zrástla s arcibiskupským palácom a dnes patrí k symbolom mesta, pričom sa medzi domácimi teší skutočnej obľube. Vežu prezývajú Donjon Gilles podľa arcibiskupa, ktorý ju nechal na prelome 13. a 14.storočia postaviť. Rastie do výšky štyridsiatich metrov a tabuľa pri jej vchode láka ľudí, aby na ňu vyliezli. Dá sa odolať? Séria polotmavých schodov vedie až na vrchol veže a odrazu je celý Narbonne ako na dlani. Na jednej strane sa jeho domy s hnedými strechami tiahnú do diaľky, no zvláštne je, že medzi nimi nevykúka takmer žiadna vysoká veža alebo niečo čo by preťalo rovnú panorámu štvrte. Druhá strana je úplne odlišná. Tú skrášľujú dominanty mesta v podobe veľkolepej katedrály, no okrem nej o sebe dáva vedieť aj niekoľko ďalších kostolov s vysokými zvonicami. Najlákavejšou pamiatkou celého Narbonne je monumentálna katedrála s dlhým názvom Cathédrale Saint-Just-et-Saint-Pasteur de Narbonne. Stojí na prahu starého a nového mesta, no svojim vzhľadom je viac zakorenená medzi starými štvrťami. Gotickú pečať vtisli Katedrále architekti 13. a 14.storočia. Stačí si posedieť, utriediť myšlienky a Narbonne zostane v hlave.
FOTO: Tomáš Kubuš
