Každý pracovný deň vchádza do obývačiek ako Nina z televízneho seriálu Búrlivé víno. Nela Pocisková sa však už nasledujúci víkend zaskvie ako Júlia v muzikáli Rómeo a Júlia, ktorý podľa francúzskej predlohy naštudoval na bratislavskej Novej scéne režisér a choreograf Ján Ďurovčík. Čo okrem Júlie a Niny vypĺňa jej život?Vaša úloha Niny v Búrlivom víne je prvá naozaj väčšia úloha na televíznej obrazovke…
Musím povedať – áno. Predtým som robila v Ordinácii, ale pravda, že to bolo dosť dávno. Tu hrám vyzretú ženu, ktorá si za niečím stojí, bojuje, vo veľa veciach sa s ňou dokonca ztotožňujem. Nina je veľmi emotívna, výbušná, rieši veci zhurta, čiže som to celá ja (smiech).
Takže sa ani veľmi nenamáhate pri hraní?
Zhrať prirodzenosť je asi najťažšie čo existuje, a kamera zachytí všetky detaily. Pre mňa je hlavne veľká skúsenosť robiť s ľuďmi, ktorí tam hrajú. Sú to všekoi herci, ktorí majú veľa za sebou, každé stretnutie s nimi je obrovskou školou pre mňa a toto si nesmierne vážim. Učím sa od nich, veľa, každý deň. Už len to pozeranie sa ako hrajú je zážitkom, rovnako ako ich pripomienky, ktoré mi nesmierne pomáhajú, je to veľká škola.
Momentálne driete aj na javisku Novej scény, najbližší víkend vás čaká premiéra muzikálu Rómeo a Júlia, kde si zahráte Júliu. Potíte krv?
Dnes dokonca doslova. Aj keď som nepotila, ale spustila sa mi z nosa. Makáme a drieme dva mesiace. Všetc! . Režisér Jano Ďurovčík postavil inscenáciu na emóciách. Je v nej toľko lásky, že zahltí celé divadlo. Mne osobne sa to veľmi, veľmi páči, ostatné bude na divákoch ako to prijmú. Dávam do toho všetko, čo viem. Celé svoje srdiečko, tak verím, že to diváci vycítia.
Momentálne ste zrejme riadne vyťažená, skúšky v divadle, nakrúcanie seriálu, predstavenia, máte vôbec čas ako „čajočka“ vybehnúť do nákupného centra a len tak si užívať prechádzky po obchodoch?
Ľudia si myslia, že naozaj nič iné nerobím, len od rána do večera pracujem. Možno to tak vyzerá, ale skutočnosť je trochu iná. Teraz je obdobie, ktoré je náročné, ale hovorím si, neboj, potom bude zase trochu pokoj. V mojom povolaní sa to tak strieda, že niekedy je toho veľa a potom zase kľud. Spojila sa premiéra Rómea a Júlie s nakrúcaním Búrlivého vína, no a potom zase príde obdobie, že stojíte na javisku, vidíte v hľadisku niekoho uroniť slzu, alebo vidíte ľudí smiať sa, zabávať, prejavovať emócie a ten pocit stojí za to. Patrí k tomu aj medializácia, v každom prípade nemám pocit, že nemám vôbec čas na seba. Mám kolegov, ktorí hrajú v iných divadlách, presúvajú sa zo skúšok na predstavenia a podobne. Je to daň nášmu povolaniu a bolo by hlúpe na to nadávať.
Takže ešte raz k pôvodnej otázke – Nela a nakupovanie?
Nákupy nepatria k mojím koníčkom, nevyhľadávam príležitosti potulovať sa po nákupných centrách. Moje povolanie mi umožňuje pri fotení rôznych „handričiek“ si nejaké vybrať a kúpiť tú, ktorá sa mi zapáči. Som normálny človek, chodím do kina, na kávu s kamarátmi, jazdím na koni, veľmi rada spím, čítam knihy, ktoré ma dostanú do iného sveta, takže žijem…
Žiadne úchylky – kabelky, topánky…
Júj, tak to pozor!!! To zase topánky … s mamkou máme slabosť na topánky, myslím, že by sme si mohli aj obchod otvoriť (smiech). Aj v aute mám niekoľko párov, väčšinou sú to také, v ktorých by som celý deň nevydržala chodiť, ale jednoducho s maminou topánkam neodoláme.
Spomenuli ste auto, aká ste vodička?
Výborná! Šoférovanie ma veľmi baví, auto je pre mňa symbolom slobody. Vždy sme bývali mimo Bratislavy, musela som vyčkávať na autobusy, veľmi som túžila po vodičáku a po vlastnom aute. Teraz ho mám. Keď mám aj ťažšie chvíle, rada si sadnem do auta a prevozím ich (smiech). Môžem ísť kamkoľvek, mám šoférovanie rada, aj keď parkovanie je problém (smiech). A keďže som precestovala nejaký kus sveta, Bratislava je úžasná, čo sa týka nekonečných kolón, oproti Moskve, či New Yorku.
Nechystáte sa napríklad do New Yorku?
Išla by som hneď, aj zajtra. Určite tam ešte aj pôjdem, ale v najbližšej dobe sa mi to asi nepodarí. Ten let je dlhý, takže aj na dlhšie treba ísť. Mesto je úžasné, undegrand, je veľmi svetové, ale mám radšej pokoj, skôr mi vyhovuje Washington. Rada sa tam vrátim, ale žiť by som tam nechcela.
