Dánsko je aj napriek svojej blízkosti stále krajinou o ktorej veľa nevieme. Poznáme Kodaň a jeho Malú morskú vílu, ale hovorí nám niečo mesto Odense? Leží v oblasti zvanej Funen, no svojich návštevníkov privábi príbehom o Hansovi Christianovi Andersenovi, najznámejšiemu rozprávkarovi ktorého aspoň jednu rozprávku každý z nás čítal.
Ulice lemujú historické tehlové domy so starobylým nádychom a ešte aj luxusný hotel postavili citlivo vzhľadom na dávne tradície. Staré domy poznačené gotikou sa prebiehajú o to ktorý bude kráľom celej ulice a je skutočne ťažké si vybrať. Prúd ľudí kráčajúcich sem a tam jasne naznačuje, že je Vestergade najrušnejšou ulicou mesta. Chodci, cyklisti, matky s kočíkmi, deti, študenti, všetci sa tu stretávajú, zastavia, pokecajú a idú ďalej. Je pomerne široká, no aj tak vyniknú vysoké tehlové domy pripomínajúce britské mestá. Čím hlbšie sa človek do starého mesta ponára, tým ho obklopujú vznešenejšie a historickejšie budovy. Netrvá dlho kým sa Vestergade vyleje zo svojho pomyselného koryta a zaleje priestor námestím zvaným Flakhavn. Leží priamo uprostred starého mesta a žiaden návštevník Odense ho nevynechá. Takmer vždy, keď sa v Odense niečo deje, deje sa to tu pomedzí radnice a najvýznamnejšieho kostola mesta, ktorý leží pár desiatok metrov opodiaľ. Už v 13.storočí tu priestor mal plniť funkciu centra niekdajšieho mesta a prichádzali sem ľudia za trhoviskom, hoci prvý písomný záznam sa dochoval až z roku 1496 kedy sa hovorí o tom ako sa tu obchodovalo s drevom, hlinenými nádobami, košíkmi či drevenými topánkami. Časy sa zmenili, námestie sa oblieklo do modernejšieho šatu a postavili na neho netradičnú sochu ležiaceho muža. Ako celé mesto, aj námestie Flakhavn je spojené s postavou najslávnejšieho rodáka Hansa Christiana Andersena. Jeho socha v nadživotnej veľkosti sedí spokojne na námestí a hľadí pred seba smerom ku kostolu. Na jeho kolená si vyliezli dve malé deti a rodičia ich fotia na pamiatku. Socha spisovateľa má pripomínať významnú udalosť z roku 1867, kedy udelili rodákovi titul čestného občana mesta. Hoci je námestie Flakhavn najdôležitejším miestom celého Odense a plné dánskeho života, aj napriek tomu z neho cítiť závan južanského Talianska. Radnica mesta pripomína renesančný palác tehlovej farby ozdobený gotickými oknami a malými cimbúriami, ktoré vyrástli zo strechy, aby obkolesili ciferník hodín vsadený do fasády. Architekti brali svoju inšpiráciu v toskánskej Siene a preto dostáva časť námestia tradičný stredomorský nádych. Len pár desiatok metrov odtiaľto sa dvíha zo zeme najvýznamnejšia veža Odense. Patrí slávnej katedrále Sankt Knuds Kirke z 15.storočia. Prvý svätostánok tu stál už v 11.storočí a jeho osud je prepletený s kráľom Knutom IV., ktorý sníval ambiciózny sen o dobytí Anglicka. Podľa legendy prišiel kráľ aj so svojim bratom o život priamo na tomto mieste. Za najmalebnejšími časťami starého Odense treba ísť do okolia ulice Nedergade. Okolie Nedergade na prvý pohľad pôsobí ako z rozprávky poznačenej stredovekom. Domy sú tu nízke a mnohé majú krásne, hrázdené fasády, na ktorých kontrastuje oranžová až červená tehla s tmavými drevenými trámami. V niektorých domoch sa uhniezdili pôsobivé krčmičky, iné predávajú ručne robené výrobky, suveníry a v obchodíku Krambod ponúkajú tradičné hračky. Krambod dokonca patrí k najstarším hračkárstvam sveta a kto o tom netuší, ten len nerušene prejde okolo. Spoza rohu sa vynorí žltá, pastelová fasáda, ktorá hneď v tom momente udrie do očí. Jednoduchý dom ozdobený dverami a dvomi oknami po stranách je pútnickým miestom snáď všetkých turistov zavítajúcich do Odense. Za múrmi tohto domu sa 2.apríla 1805 narodil chlapec menom Hans Christian Andersen, ktorý svojimi dielami neskôr obohatil svet rozprávok a fantáziu tisíckam detí aj dospelých. Kamenná tabuľka zapustená do steny nesie spisovateľovo meno a „jeho“ dom sem náramne pasuje nielen svojou farbou, ale aj zjavom. V Andersenových dobách boli tieto štvrte vyhlásené za najchudobnejšie a často sa o nich hovorilo ako o „meste žobrákov“. Za dverami rozprávkarovho domu sa rozvinie niekoľko miestností, ale sú pomerne prázdne. Človek tu uvidí niekoľko osobných vecí, pár rukopisov, knihy, no viac než inventár ho očarí to, že sa nachádza na významnom mieste. Skutočne rozprávková bodka za návštevou Odense.
Autor textu a foto: Tomáš Kubuš