Tento americký výmysel 80. rokov k nám prišiel o desať rokov neskôr a dodnes sa ho firmy nechcú vzdať, napriek tomu, že zamestnancov demotivuje a spôsobuje im zdravotné ťažkosti.
Firmy a manažéri hovorili o väčšej produktivite práce, väčšej spolupráci, lepšej komunikácii medzi zamestnancami, o kreatívnejšej práci, keďže kolegovia budú môcť o svojich nápadoch hovoriť hneď medzi sebou, nebudú im v tom brániť steny a vďaka „otvorenej kancelárii“ sa zvýši aj kontrola zamestnancov. Takto ich bude mať šéf všetkých po kope na očiach, nikto sa nebude môcť zašívať.
Zamestnanci však v súvislosti s open space priestorom v práci hovoria o hluku, neustálom vyrušovaní, strate súkromia, nedýchateľnom priestore, ktorý nemôžu vyvetrať, o klimatizácii, ktorú si nemôžu nastaviť podľa svojich potrieb, o aromatickej desiatej, ktorú si rozbalí kolega pár centimetrov od ich nosa.
A odborníci dávajú za pravdu prostému, pracovitému ľudu v kanceláriách bez hraníc, v ktorých je množstvo stolov, veľa ľudí, ešte viac chaosu a žiadny pokoj, nevyhnutný pre prácu. Dokonca už existuje aj pomenovanie SOS syndróm – syndróm open space, ktorý je považovaný za jednu z civilizačných chorôb. Prejavuje sa zvýšeným krvným tlakom, bolesťami hlavy, tráviacimi ťažkosťami a depresiami.
Je dokázané, že otvorený priestor je pre prácu nevhodný. Zamestnancov demotivuje, znižuje ich produktivitu, umožňuje síce lepšiu a bezprostrednejšiu komunikáciu medzi kolegami, ale podľa zistení ide hlavne o súkromné rozhovory o osobných, nie pracovných témach. Ľudia, ktorí pracujú v takýchto kanceláriách bez priečok sú neustále vyrušovaný hlasmi kolegov, zvonením cudzích telefónov, pohybom osôb, rozhovormi iných ľudí a ťukaním do klávesnice. Práve tento zvuk sa považuje za jeden z najhorších zvukov, aké dokáže človek vyprodukovať. A je dobre známe aj to, že po každom vyrušení trvá človeku aj 20 minút, kým opäť nájde pretrhnutú niť svojich pracovných myšlienok.
Ľudia pracujúci v open space kancelárii sú navyše aj častejšie chorí, keďže sa na jednom mieste kulminuje masa ľudí a to v priestore, ktorí sa kvôli rešpektovaniu „báboviek“ len málokedy poriadne vyvetrá. Čo s tým? Buď sa prispôsobíte, alebo si vytvoríte akú-takú stenu, napríklad z veľkej kvetiny, ktorá by vás oddelila od ostatných. Pomôžu aj slúchadlá do uší a viera, že raz sa prepracujete do svojej vlastnej kancelárie.
Autor: Eva
Foto: Dreamstreem
