Je to nádherná malá knižôčka. Niečo ako šperk, ozdoba. Niečo, čo chcete mať, len preto, že je to krásne. A to ste ešte nečítali ten obsah. Veronika však nie je autorkou, stala sa dobrou sudičkou a krstnou mamou knihy NEbásNE , ktorú napísala jej teta Andrea Andy Ostrihoňová. Andy je dlhoročná blogerka, autorka scenárov televíznych inscenácií a dlhoročná open air plavkyňa, aktivistka otužovania a členka Slovenských ľadových medveďov. A teraz už aj autorka básnickej zbierky. Posledný novembrový týždeň pokrstili Andy s Veronikou, v spoločnosti v šarmantného Františka Kovára unikátnu knižku – „vážku“.
Vyliahla sa unikátna knižka – vážka.
„Tri roky sa to larvovalo. Rok a pol sa to kuklilo. Ale, tá vážka (teda knižka) je nádherná.“ Ako uviedla autorka : „Ja viem, ja viem. Som autorka a teda predpojatá. Ale vravia to aj tí okolo. Aj tí, poéziu zvyčajne nečítajúci.
Možno, že preto, lebo to poézia nie je. Sú to len kratučké slovné útvary. Kedy-tedy som si za posledných pár rokov zapísala niečo do poznámok v mobile.
Ale nakoniec som to prepísala do wordu….. Vydavateľ sa na to pozrel milosrdným okom. Poslali sme to ilustrátorke, poslali sme to grafikovi.
Diskutovali sme len o vážkach. Veď kto by kritizoval nebásne? Chápte, veď to nie je ani poézia, ani próza. Nikto tomu kriticky nerozumie. Ale vážkam rozumie každý.
Bolo vážok málo. Potom mali nesprávnu farbu. Potom ich bolo veľa. No nakoniec sa tá najkrajšia prepracovala rovno na obálku. A to je vážka najvážkovitejšia.
Každý knižku, platňu a podobne krstí niečím – vodou, vínom, pieskom…. No, ja som k tomu pristúpila opačne. Pokrstila som Dunaj, jeho vody knihou svojou. Veď nech si prečíta, čo som o vode ponebásnila.
Zopár listov z nevydareného exempláru NEbásNÍ sme potrhali na kúsky (bol to nebielený, recyklovaný papier). A tie sme nahádzali do Dunaja.
Krst sa vydaril, všetci sa cítili veľmi príjemne. Aj Dunaj, Dokonca až tak, že sa v priebehu noci hladina zdvihla…. Sila poézie platí aj na vodné/zvodné toky.
Ešte drobná, trochu mystická udalosť. NEbásNe sú tlačené tak, že na jednej strane je len jeden textík. To znamená, že na jednom liste sú texty dva. Útržky hádzal do vodného toku najprv Ferko Kovár, potom ja a nakoniec Veronika. A z Veronikinho hodu sa tesne pred zatvorením okna jeden jediný kúsok vrátil na palubu. Vlastne sme si to ani poriadne nevšimli.
Keď som odchádzala, prišiel ku mne čašník a podával mi onen kúsoček papiera. So slovami, že tento kúsok Dunaj asi nechcel, alebo vrátil. Vzala som si ho a schovala do vrecka. Nebudem predsa mrhať vlastnými slovami.
Až na druhý deň som ho vytiahla a pozrela sa na neho.
Z jednej strany je čitateľné slovo …Muži. A z druhej …V duši.
A potom, že Dunaj nepíše básne.
Autor: Andrea Ostrihoňová
Dobrá sudička: Veronika Cifrová Ostrihoňová
Kresby: Alžbeta Dornáková
Ilustrácie: Alexandra Jandušíková
Grafický návrh a úprava: Martin Kurhajec
Jazyková korektúra: Hana Malecová
Vydalo: vydavateľstvo Eruditio spol. s.r.o., Bratislava 2023
Tlač: Tlačiareň P+M, s.r.o.
Je dostupná na e-shopoch.
Zdroj: Silvia P.
