Lámač ženských sŕdc, spevák Otto Weiter a speváčka a podnikateľka Andrea Fischer Uhríková sú spolu takmer osem rokov. Svoj vzťah chcela dvojica prstienkami a sobášom spečatiť už pred dvoma rokmi. Lenže človek mieni…
Romantika nevyšla
Zaľúbený párik sa chystal na skutočne parádny vstup do spoločného života. Otto, ako správny romantik myslel na všetko, hlavne na to, aby Andrea zažila svoju prvú svadbu ako z filmu. Objednaný kaštieľ, livrejovaný kočiš, osemzáprah v ktorom prvé dva kone boli biele a ďalších šesť čiernych vyzdobených stuhami a samozrejme koč. To všetko čakalo na nevestu a ženícha. Dva dni pred plánovanou svadbou dvojica ešte koncertovala v Žarnovici, kde sa už počas koncertu Andrea necítila komfortne. Pripisovala to únave a stresu z povinností i radostí, ktoré ju čakali o dva dni. Koncert dospievala doslova z posledných síl a počas klaňačky preberala kyticu od vďačnej fanúšičky, ktorej odpadla do náručia. Keď dotyčná dáma Andreu odniesla v náručí do zákulisia, bolo jasné, že je zle. Lenže Andrea o pohotovosti a doktorovi nechcela ani počuť, oddýchla si v šatni a nasadla s Ottom do auta, že idú domov. V Novej Bani sa jej však natoľko priťažilo, že pohotovosť musel Otto predsa len vyhľadať a po niekoľkých infúziách pokračovali v ceste. Ráno nebolo o nič lepšie a Andrea na naliehanie partnera putovala do nemocnice, kde si ju hneď nechali. Hneď bolo jasné, že zo sobotnej svadby nebude nič. Kým lekári určovali diagnózu a dávali nádejnú nevestu dokopy, Otto všetko, čo prácne povybavoval, zase rovnako prácne rušil. Andrea sa po týždni vypýtala na reverz domov a Otto jej poslušne pol roka pichal injekcie, kým sa zotavila. Vyše roka po nešťastnej udalosti dvojica opäť skloňovala slovo svadba čoraz častejšie.
Talianska svadba im tiež nebola súdená
Druhý pokus o svadbu si vymysleli zaľúbenci v zahraničí. Teda, že ho uskutočnia v zahraničí. V Taliansku sa zoznámili so slovenským kňazom, ktorý im presne vysvetlil, čo taká svadba za hranicami Slovenska obnáša a dvojica sa riadne vyzbrojila dokladmi, niekoľkokrát prekontrolovanými a vybrala sa za šťastím do Talianska. Tentoraz zlyhal kňaz, ktorý im sobáš v Taliansku prisľúbil s tým, že ich zosobáši, len nech majú pripravené všetky tlačivá. Keď prišli do Talianska, spriaznený kňaz bol odcestovaný v zahraničí a náhradný požadoval od dvojice trojmesačné školenie, bez ktorého vraj obrad nemôžu absolvovať. Predstava troch mesiacov v Taliansku síce zaváňala romantikou, ale dvojica mala doma pracovné povinnosti, tak sa zase slobodní vrátili domov.
Stihli to pred „koncom sveta“
Začiatkom decembra 2012, keď sa éterom šírili zaručené správy o konci sveta, Otto opätovne požiadal svoju lásku o ruku s tým, že by sa mohli vziať 12.12.2012 o 12tej hodine. So smiechom vravel: „Veď tých deväť dní do konca sveta to nejako v manželskom chomúte vydržíme.“ Starostu Kuchyne, kde dvojica spoločne žije, doslova „ukecali“ na tento termín, a ten prisľúbil, že kvôli nim teda obetuje obedňajšiu prestávku a zosobáši ich. Snúbenci však mala podmienku, aby sa správy o sobáši nešírili, ale ostali prísne tajné. V tajnosti všetko udržali i svedkyne – dámy Olinka a Ľubka, ktoré sú vernými pomocníčkami Otta pri organizovaní akcií v Kultúrnom dome v Kuchyni, ktorý Otto vlastní. Keď sa milenci v osudný deň ráno zobudili, šli do hypermarketu na obrovský nákup, nakoľko v spomínanom kultúrnom dome chystali akciu pre klienta. Ten si okrem úžasného cateringu želal aj šesť živých nazdobených stromčekov, každý v inej farbe. Klient je pán, takže nákupy, sprcha, oblečenie a hurá na Obecný úrad v Kuchyni. Keď sa autom blížili k „miestu činu“, starosta práve posýpal schody a privítal ich slovami že soľ síce má, ale chlieb nie. So smiechom sa partia vydala na úrad a presne s ohlásením dvanástej hodiny si dvojica povedala svoje „áno“ – konečne, na tretí raz. Po prípitku a krájaní torty už manželia nasadli do auta, doma sa prezliekli a pokračovali v nákupoch a prípravách vianočného večierka pre klienta.
Rodina dostala správu o svadbe pod stromček
Ottova mamka bola prvá, ktorá sa o svadbe dozvedela 23. decembra, teda deň pred Vianocami, keď jej Otto a Andrea išli do Brna zaniesť darčeky. Skonštatovala, že dobre urobili, že sa vzali len so svedkami a potichu. Andreina mamka a brat sa zvesť dozvedeli doslova pod vianočným stromčekom, po večeri a rozbalení darčekov, nakoľko sviatky prežívali v Kuchyni s dvojicou. Čo manželov najviac prekvapilo, príbuzní im odobrili im vyriešenie svadby, tak ako si ju urobili. Možno až teraz sa dozvedia, že poriadna oslava ich čaká hneď na jar, pretože mladomanželia nechcú nikoho obrať o poriadny svadobný žúr. Svadobná cesta bude rovnakým prekvapením ako svadba a na potomkovi sa už pracuje.
