Taliansky kraj Veneto preslávili Benátky a tak zhltnú väčšinu turistov z celého sveta. Málokto už po nich dá šancu iným venetským mestám, no ak tak spravíte, objavíte prekvapenie z Veneta menom Padova. Mieša sa v nej aristokratická elegancia palácov, vznešenosť svätostánkov, úryvky Shakespearovho príbehu o Skrotení zlej ženy, ale aj história jedného z najstarších talianskych miest, ktoré podľa legendy založili trójsky princ Antenor. Padova dneška je príťažlivým mestom odkiaľ nebudete chcieť odísť.
Kedysi chránili Padovu veľké, kamenné hradby, no dnes sa zachovali už len na niekoľkých miestach. Námestie Prato delle Valle nie je obyčajným námestím aké poznáme z talianskych miest, ale svojim pôdorysom pripomína elipsu starovekého amfiteátra okolo ktorého vykopali vodný kanál, aby z neho spravili malý ostrov Isola Memmia priamo v meste. So svojimi 90 000 štvorcovými metrami je dokonca najväčším námestím celého Talianska a inde by sme niečo podobné hľadali naozaj márne. Už v 17.storočí poznali obyvatelia Padovy toto miesto ako bažiny s nerovným terénom a až neskôr sa rozhodli postaviť tu námestie. Stojac na ostrove v strede námestia človek vidí ako sa zo starého mesta dvíhajú vysoké veže katedrál, zvonice, obrovské kupoly a to ho ešte viac naštartuje s chuťou objavovať starobylý taliansky svet. Námestiu dominuje oranžová farba patriaca neogotickému palácu Loggia Amulea. Je starý len sto rokov a dnes v ňom sídlia požiarnici, no pri pohľade na jeho priečelie by každý uveril, že si môže pokojne pamätať aj roky padovskej renesancie. Okraj botanickej záhrady obsadilo neveľké námestie odkiaľ sa dvíha impozantná fasáda kláštora Santa Gustinia. Jeho tehlové priečelie zo 17.storočia navonok klame o dejinách tohto miesta, pretože už v 6.storočí tu stála svätyňa, kam uložili patrónku Padovy, svätú Justínu. Hoci sa môže zdať, že kláštor s takouto povesťou bude najlákavejším pútnickým miestom Padovy, nie je tomu tak, pretože Padova v sebe ukrýva klenot v podobe Baziliky svätého Antona. Ona je skutočnou ikonou mesta a tvárou Padovy. Za bazilikou sa treba ponoriť hlbšie do starého mesta. Prvý nádych prezradí historický význam, pretože takmer každý dom, každá fasáda naokolo pripomína palác. Z polovice to aj je pravdou a mnohé skutočne obývali rôzne významné či významnejšie aristokratické rody, ktoré obchodovali alebo sa podieľali na chode mesta. Na konci ulice sa odrazu vynorí rozprávkový pohľad. Malé vežičky sa striedajú s hrubými vežami. Tie sa zase snažia vyrásť čo najvyššie, aby stáli nad mohutnými kupolami a všetko je postavené na tak malom priestore, že to dodáva bazilike nezabudnuteľný výzor. Od rána sa pred jej bránami stretávajú ľudia či pútnici, ktorí sem pricestovali nielen z iných talianskych miest, ale aj z iných prevažne európskych krajín. Baziliku sv.Antona, alebo Il Santo, ako ju prezývajú domáci začali stavať už v roku 1232, rok po smrti svätého Antona Padovského. Ten sa síce narodil v portugalskom Lisabone, no na sklonku života sa stal „Padovčanom“ a okrem mnohých iných vecí tu vyučoval aj teológiu. Jeho gloriola žiari nad Padovou dodnes. Padova však nie sú len relikvie svätcov či monumentálne baziliky a katedrály, pretože Padova je príjemným mestom pretkaným starými ulicami ústiacimi na námestiach plných kaviarní, podnikov, reštaurácii či všemožných butikov. Z námestia Piazza Garibaldi vystreľuje ulice takmer do srdca starej Padovy, ktorým je námestie Piazza delle Erbe, kam posadili palác Palazzo della Raggione dlhý úctyhodných 81 metrov. Je najväčším v meste a ak by Padova nemala sv.Antona, tak by bol pravdepodobne on symbolom celého mesta. Námestie sa každý večer zaplní najmä mladými, pretože Padova je okrem historických skvostov aj miestom významnej Univerzity založenej už začiatkom 13.storočia. Jej tradícia pokračuje dodnes a preto dostáva Padova ráz nesmierne živého mesta s pulzujúcim životom. Palác Raggione z 13.storočia má niekoľko poschodí a pôsobí akoby jeho vrstvy boli len jednoducho položené na sebe, pričom by sa dali kedykoľvek odobrať. Séria stĺpov drží celú budovu pokope a vnútro pripomína múzeum. Na rohu námestia stojí budova o ktorej človek vopred netuší či ide o kostol alebo palác. Až bližší pohľad prezradí, že sa pozerá na slávnu kaviareň Pedrocchi Cafe, ktorá stojí na svojom mieste už viac než 150 rokov. Dodnes sa v nej vznáša aura umenia a kto ju navštívi, bude mať o zážitok naviac.
Pripravil Tomáš Kubuš
