Sicília nie je Taliansko, to Vám potvrdí každý obyvateľ tohto hrdého ostrova, no prídete na to aj sami ako náhle sa zatúlate do lákavých uličiek Palerma, hlavného mesta Sicílie. Miešajú sa v ňom prvky arabskej kultúry, chaos južanských národov a architektúra niekoľkých epoch. Palermo nemá najlepšiu povesť, ale kto mu dá šancu, toho presvedčí o tom, že je úžasným miestom, kde sa prelína história, súčasnosť, farby, vône bazárov, ošarpanosť uličiek s vytŕčajúcimi balkónmi a veľkolepé katedrály stredovekých staviteľov. Palermo je dušou ostrova.
Historická železničná stanica s ozdobenou fasádou ústi do hlavnej triedy pretínajúcej mesto. Kto sa po nej vydá, toho ulica dovezie všade tam, kde sa niečo deje. Autá, motorky, mopedy, autobusy a chodci sa navzájom križujú ako mravce, no každý presne vie kde je jeho miesto. To je presne ten príslovečný chaos, ktorý dokážu Sicílčania bravúrne vyriešiť. Niekoľko poschodové domy si na svojich telách nesú šedivú patinu a sem tam sa na balkóne objaví domáci sledujúci život svojej ulice. Ruch, hluk a zvolávanie predavačov je natoľko silné, že ho počuť až z vedľajšej uličky. Práve tu z malého námestia sa rozlieva slávny palermský trh La Vucciria, ktorý v sebe nesie kus arabskej minulosti mesta. Nechýba tu zelenina, ovocie, bylinky, koreniny, ryby od maličkých sardiniek až po krásne, obrovitánske tuniaky vystavené na ľade až po delikatesu v podobe živých morských ježkov. Krik a zvolávanie predavačov sa nesie ulicou ako hudba či básnické verše a domáci by si bez nich už nevedeli predstaviť nákup. Kúsok za bazárom sa z námestia dvíha barokový kostol San Domenico pred ktorým sa v tieni skrýva niekoľko malých kaviarničiek. Ranné capuccino s croissantom a výhľad na barokovú architektúru vôbec nie je na zahodenie. Mnohí prídu, hodia do seba maličkú, no silnú kávu a bežia ďalej, no niektorí si sadnú, čas pre nich nehrá rolu a pri pohári si čítajú novinky z posledného kola talianskej futbalovej série A. Najkrajšia fontána celého Palerma stojí neďaleko odtiaľto, len ju opäť treba nájsť. V Palerme človek musí často hľadať pamiatky, no o to sladšie potom chutia, keď ich objaví. Fontana Pretoria alebo „fontána hanby“ ako ju miestni nazývajú je ozdobená niekoľkými nahými sochami v antickom štýle a z každej strany ju lemujú aristokratické budovy. Chlapci tu pár metrov od nej hrajú futbal a sem tam sa dokonca lopta odrazí od fontány a hrajú ďalej. Arabská nadvláda nad mestom po sebe nezanechala len farebnú tržnicu, ale odrazila sa aj v miestnej architektúre. Najlepšie to je vidno na kostole San Cataldo, ktorý ozdobili červenými kupolami, alebo na kláštore San Giovanni degli Eremiti o pár stoviek metrov ďalej. Pod San Cataldom je rušno, pretože sa sem práve prišli fotiť svadobčania a ich zástup. Len žobráka sediaceho v tieni na schodisku si nikto nevšíma. Vedľajšou ulicou sa rozlievajú údery kopýt konskej drožky. Aj oni patria v Palerme k tradičným spôsobom ako obdivovať mesto a svoje stanovištia majú drožkári priamo pred najkrajšou stavbou celého Palerma v podobe veľkolepej katedrály. Zosobňuje celú Sicíliu, pretože podobne ako na ostrove aj v jej tele sa mieša niekoľko architektonických štýlov a rôznych historických epoch. Na jednej strane ju zdobí vysoká hodinová veža, na strane druhej sa dvíha obrovitánska kupola pod ktorou stojí oltár. Vnútro nie je tak zdobené ako by si možno človek myslel, ale zato v ňom cítiť dejiny starej Sicílie, ktorá sa mieša so súčasnosťou. Lavičky v parku obsadili turisti aj domáci a všetci oddychujú s výhľadom na okolité fasády. Na koho príde v Palerme hlad, mal by sa nechať unášať tradičnými lahôdkami v podobe stánkov s jedlom. Práve „jedlo ulice“ je v Palerme preslávené a podobných stánkov tu nájdeme hneď niekoľko. Za pár minút pred Vami pristane tanier s grilovanými baklažánmi, cukinovým šalátom, rajčinová omáčka a aby to nebolo málo tak sa k tomu podáva syr či domáce lasagne. Palermo je nebezpečné len v jednom. Kto ho raz skúsi, nebude sa ho vedieť nasýtiť a bude sa chcieť do neho neustále vracať.
FOTO: Tomáš Kubuš
