Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma, ktorý je považovaný za jedno z najkrajších miest celého sveta. To isté sa však dá povedať aj o jeho okolí, ktoré má rozhodne čo ponúknuť. Provincia Lazio sa okrem Ríma môže popýšiť množstvom historických a zaujímavých miest, ktoré však napriek svojej kráse zostávajú často v tieni majestátneho Večného mesta.
Len 35 km východne od Ríma leží na úpätí apeninských hôr Monti Prenestini pozoruhodné provinčné mestečko s názvom Palestrina, v ktorom žije zhruba 20 tisíc obyvateľov. Bohatá história mesta sa dokonalo premietla aj do súčasného vzhľadu Palestriny, ktorá svojimi kamennými uličkami, starými kostolíkmi, slávnymi palácmi a monumentálnymi antickými chrámovými terasami vytvára príjemnú a zároveň okázalú atmosféru. Dejiny tohto miesta sa začali písať už okolo 7. storočia pred Kr., avšak najväčší rozkvet antického Praeneste prišiel až o vyše 500 rokov neskôr. Približne v 2. storočí pred Kr. bol na svahoch vybudovaný impozantný architektonický komplex, ktorý dovtedy a ani dlho potom nemal obdoby. Monumentálny chrám Fortuny Primigenie postavili na štyroch mohutných terasách doplnených rôznymi stĺporadiami, schodiskami a rampami. Svojou veľkoleposťou a architektonickou náročnosťou sa tak navždy zapísal do histórie. Súčasťou svätyne bohyne šťastia Fortuny bola aj vyhľadávaná a preslávená antická veštiareň. Bohužiaľ, zub času nezostal nič dlžný ani tomuto majstrovskému dielu a dnes už môžeme obdivovať len ruiny niekdajšej terasovitej svätyne. Pre milovníkov histórie by však bolo hriechom nenavštíviť miestne múzeum v renesančnom Palazzo Barberini na vrchole niekdajšej svätyne. Pri prehliadke múzeom natrafíte na množstvo významných archeologických pamiatok z tejto lokality, medzi ktorými výrazne vyniká nádherná pestrofarebná mozaika so slávnym zobrazením severoafrickej nílskej krajiny od jeho prameňa až po ústie. Na nesmrteľnú antickú tradíciu nadviazala éra stredoveku, počas ktorého vzniklo na terasách niekdajšieho chrámu malebné kamenné mestečko. Ešte aj dnes tieto úzke uličky lemované starými ošarpanými budovami akoby dýchali dávnou históriou. Napriek horúcemu sobotnému popoludniu vyplnenému tradičnou talianskou siestou sa razom tichá a pokojná atmosféra mesta radikálne mení. Zvony bijú a pred kostolom sa práve schádzajú svadobčania – za veľkého potlesku oboch rodín prichádzajú v starom čiernom kabriolete mladí snúbenci plní lásky a nádejí. No proste scéna ako vystrihnutá zo starých čiernobielych talianskych filmov. Postupne sa zvečerieva a ospalé mesto sa preberá zo siesty a opäť ožíva. Malé obchodíky s ovocím, zeleninou a potravinami znovu otvárajú svoje brány, úzke ulice sú razom ako znovuzrodené plné života, dedkovia na múrikoch popri parku rozoberajú posledné športové udalosti, na malebných námestiach sa zapĺňajú kaviarne a okolité reštaurácie sa už pomaly chystajú na večerných hostí. Z rozohriatých pecí už rozvoniava lahodná pizza a z kuchýň sa šíri krásna vôňa cestovín, ktoré dokážu talianski kuchári pripraviť snáď aj na tisíc spôsobov. Kto by dokázal odolať? Slnko sa blíži k horizontu a po príjemne strávenom sobotnom popoludní sa pomaly lúčime s malebným mestečkom vybudovanom na kamenných terasách. Z Palestriny odchádzame plní zážitkov a krásnych dojmov, túžiac, že raz sa do tohto tajuplného talianskeho kraja opäť raz vrátime – veď Lazio je predsa také krásne.
FOTO: Tomáš Kubuš
